Páči sa mi, ako si @jardob rozviedol debatu. Presne tak som chcel aby sa to rozoberalo, anonymne ale k veci. Ďakujem!
Z môjho pohľadu to vyzerá podobne. Našli sa dvaja, ktorý sa nezhodli a rozdelili celú skupinu na 2 polovičky. Takto vzniklo v minulosti véééľmi veľa kadejakých sporov. Ako najstarší je zrejme RPC vs RKC. A potom aj rôzne odbočky v rámci RKC ako protestanti atď. A to vidíme stále.
V podstate, existuje myšlienka, sada myšlienok, svetonázor. Pri osvojovaní svetonázoru každý postupuje svojím individuálnym spôsobom, pretože každý jedinec chápe význam slov inak.
Poviem slovo motor
niekto si predstaví motor pod kapotou, niekto auto ako celok, niekto si predstaví motor z kosačky ... každý si pod tým predstaví objekt s ktorým sa stretol - inak by si nedokázal predstaviť nič pod tým slovom. A potom sa stretnú dvaja, ktorý sa idú rozprávať o motoroch a zrazu prídu na to, že si vôbec nerozumejú. Jeden hovorí o koze a druhý o voze. Ako je to možné? Nuž je to práve tým, že chápanie jednotlivca je dané vecami, s ktorými sa stretol.
Napríklad na inom vlákne som trochu filozofoval o tom ako zmeniť prístup k vlastníctvu výrobných prostriedkov a k peniazom. Jeden diskutér mal iný pohľad na celú vec. Avšak som nezačal hneď na neho prskať, že je "Čučkař" atď ale snažil som sa pochopiť pokiaľ siahajú jeho informačné limity v danej oblasti. Po pár komentároch som pochopil, ktorú knižku zrejme diskutér nečítal a rovno som tu knihu ako PDF pripol do príspevoku. A tu vidíme ten rozdiel prístupu. Človek majúci určitú múdrosť nadobúda aj povinnosť tú múdrosť predávať ďalej, plus aj nadobúda zodpovednosť za to ako druhých ovplyvňuje svojími informáciami, ktoré im podáva. Takže to nie je len, že "ja som teraz najmudrejší na svete a ostaní sú všetci hlupáci". Alebo ako povedal nahnevaný kamarát na strednej inému kamártovi "Šicke su kokoci, len hlavná vec, že ty ši letadlo." Je povinnosťou žreca, vedúcej osobnosti ale aj človeka nepriamo sa staviaceho do čela istej skupiny ľudí, prebrať plnú zodpovednosť za svoje konanie a nemyliseť len na seba ale aj na ľudí, ktorých priamo alebo nepriamo vedie. Mimochodom, v reálnom svete to aj tak funguje, že každý si nesie karmu za každú radu, ktorú dal inému človeku. Ak inému človeku niekto poradí aby si navazelínoval brzdy na aute, že potom budú lepšie brzdiť, tak áno neznalý si tie brzdy navazelínuje a rozbije sa. Znalý sa bude smiať na tom neznalom, ale len do času, kým ho nestretne karma. Sa v inej otázke nájde človek múdrejší neho a ho obabre niekoľkonásobne horšie ako on obabral toho chudáka na brzdách.

Neschopnosť potlačiť ego vyplýva z nepochopenia pár princípov
1. Myslenie každého človeka je unikátne, nenajdú sa dvaja čo myslia 100 % rovnako (ani keď prečítajú všetky knihy KSB)
2. Pod slovami jazyka má každý jednotlivec úplne iný obraz.
3. Evolúcia človeka prebieha práve vtedy, keď sa snažíme pochopiť slová iného človeka.
4. Nikto vás nepotrestá keď sa pomýlite, mýliť sa je ľudské, konať pokánie - konať seba nápravu je základom evolúcie. Takže sa netreba báť, že vám niekto ukradne "pozíciu" v spoločnosti, alebo že utrpí vaše ego.
5. Tiež treba pochopiť, že neviem a ani nie je cieľom vedieť všetko. Cieľom je vedieť toľko aby som konal v živote v súlade s KONMY stvoriteľa. Takže ak mi niekto vyčíta nevedomosť, tak je 50 % možnosť, že má pravdu.
6. Každý človek, ktorého stretneme je naším učiteľom. Aj Čučkař, aj cigán, aj cigániková.
7. Lenivosť, či už duchovná alebo fyzická je najväčším generátorom konfliktov. (Mne sa nechce analyzovať čo ten človek chcel povedať.... a pod)

K bodu 1 Jefimov aj Veľičko majú iný názor na určité veci, ale aj tak sa vedia stretnúť a porozprávať sa. Ale Pjakin s Veľičkom hľadajú ťažko spoločnú reč. Prečo? Pretože ak sa Veličko rozpráva s Jefimovom, tak aj jeden trochu upustí zo svojho silného postoja svetonázoru a aj druhý to spraví. Ale Pjakin nie je ochotný upustiť zo svojho svetonázoru ani milimeter. Ale keď ty neupustiíš, nepriznáš, že vec môže vyzerať aj inak, tak akákoľvek diskusia je zbytočná, pretože sa nikdy nenaučíš nič nové. A prečo sa boja upustiť ľudia zo svojej pozície? Lebo sa boja, že prídu o postavenie v spoločnosti. (bod 4) Ale veď o to postavenie prídu aj tak, keď budú pokračovať so svojom neoblomnom pohľade na svet. Nič sa nebude meniť, a kde sa nič nemení, tam ani evolúcia nie je, a kde nie je evolúcia tam je degradácia. Takže po 10 rokoch neoblomného postoja nahradí nášho neoblomného človeka človek úplne iný a to zo dňa na deň a to práve preto, lebo ten nový človek cibril svoj svetonázor celý čas a nie len rok. A tak neoblomný človek sa stane v spoločnosti zbytočný, pretože nedokázal pochopiť nové výzvy života. Tomu čomu sa bránil celý čas, to ho nakoniec nemilostne postihlo.

K bodu 2 doplním zo života. Mám kamaráta. Je ťažký RKC. Ale Stvoriteľ mi už na začiatku povedal, aby som šiel k nemu na debatu. Kamaráti, kamaráti. Ja som sa od KRC odchýlil na kilometre. On je stále v košiari. ALE! Keď sa stretneme tak mu to nedá, pretože viem správne použiť Ježišové slová v diskusii, podať správne informáciu. A minule sa mi priznal, že on si spravil prekladač na moje slová, a že keď moje vety preženie cez svoj prekladač, tak moje vety znejú ako kázeň jedného poľského farára, ktorého veľmi rád počúva. Normálne ma tým prekvapil. On pochopil, že vlastne hovoríme o tom istom +- lenže jazyková bariéra nám robí problém. On používa iné slová ako ja. Také obrovské rozdiely a predsa vieme nájsť spoločnú reč pri svetonázorových otázkach. Ako je to možné? Pretože chceme, pretože láska k blížnemu človeku. Ak ty sa snažíš pochopiť blížneho, tak už je v tom motor evolúcie láska. Ten čo nechce, tak hneď označí druhého za RKC ovcu a pohladká si EGO. Ale k čomu je taký prístup. Komu taký priístup pomáha? Pomáha akurát tak mojej pohodlnosti (bod 6), lebo "sa mi nechcelo ho snažiť pochopiť, berie mi to energiu".

Ku konfliktom, ide o to, či strany zúčasnené v koflikte dokážu najsť spoločnú reč, či ich ciele sú totožné. A tu vidím rozdiel medzi dvoma stranami.
Jedna strana pristúpila ku konfliktu kreatívne, začala sa debata o tom, prečo nastal konflik. Začala sa rozoberať podstata konfliktu. Menovité rozpitvávanie konkrétnych osôb, skupín bolo takmer ihneď pozastavené - pretože aj tak to nikomu nepomôže a ani k ničomu to nevedie. Načrtla sa ďalšia kvalitatívna cesta diskusie a toto vlákno je tou cestou.
Druhá strana zvolila iný spôsob riešenia situácie. Vymenovala problémy, ktoré videla a to bol koniec. A kde je riešenie konfliktu? Kde je kreatívny prístup? Kde je to spájanie ľudí, ktoré je v dnešnej dob také potrebné? Pár postrehov o konflikte sa dá nájsť niekde v histórii chatu, ktorá je pre vyhľadávanie nevhodná. Takže vlastne problém sa u druhej strany skončil pár príspevkami. Neviem na koľko to obohatilo účastníkov druhej strany, či sa poučili, či sa niečo naučili ... možno....

Ale aj vidím kvalitatívne a kvantitatívne rozdelenie u oboch skupín. U jednej skupiny sa dajú nájsť kvalitné rozbory, ktoré zaberajú veľa času autorom. U druhej skupiny hĺbkových rozborov menej, skôr je tam vidieť kvantita ... 400 -500 príspevkov za deň. Nehovorím, že je to zlé. Nie je to zlé. Každá strana si vybrala svoju cestu ďalšieho pokračovania. Jedným vyhovuje štýl kvantitatívny, iným zase kvalitatívny.
Ja nemám potrebu sledovať každý pridaným príspevok a na všetko reagovať, moje ego si na to nepotrpí. Ale zato si veľmi rád prečítam hlbšiu analýzu. Mám taký pocit, že za hľadaním kvantity je skôr vyhľadávanie krátkodobých emócií typu "konečne im to naložil Putin". Čím viac takých príspevkov, tým je jedinec šťastnejší. Ale to je sabaklam, naháňanie emócií. Každý človek sa musí naučiť byť samostaným v prímaní a vyhodnocovaní informácií a to bez nejakého GURU, kohúta, pjakina alebo neviem koho ....