Chápem Ferryho návrhy aj Rusofilové námietky. Celé je to o tom, že každý nápad treba robiť dôsledne a doviesť ho až do dôsledkov.

Z hľadiska DVTR sa dá celkom ľahko prísť k záveru, že nie je možné vytvoriť spravodlivú spoločnosť iba zmenou organizačnej formy spoločnosti. Dá sa to len ak sa zmenia aj samotní ľudia, väčšina z nich. Ak sa zmení ich kultúra, ideológia, zmýšľanie. A presne to isté platí aj pre oblasť ekonomiky.

Ak sa nezruší davo-"elitarizmus" a ľudia neprejdú na Ľudský režim psychiky, tak zneužijú akúkoľvek organizačnú formu, nájdu si v nej medzery a budú škodiť. Toto nebude možné len ak väčšina obyvateľov spoločnosti bude Ľuďmi, a nebude tolerovať akékoľvek zneužívanie a darebáctva.
Hovorí sa, že celospoločenské vlastníctvo (národný majetok) je takým len vtedy, ak ľudia nejakého závodu môžu odvolať vedenie, ak prídu k presvedčeniu, že vedenie nepracuje v záujmoch ľudu... Lenže ľudia takúto možnosť nikdy nemali. Dokonca ani za socializmu. To znamená, že za socializmu v skutočnosti nebolo vlastníctvo národné-celospoločenské, ale majetok vlastnila stranícka "elita". Preto ani v demokracii nemožno hovoriť o vláde ľudu, ak ľudia nemajú možnosť odvolať vládu, s ktorou nie sú spokojní...

Čo sa týka tej mravnosti, tak predstavte si, že by sa cena základných surovín, napr. chleba, vynulovala. V súčasnej nemravnej spoločnosti by to viedlo k tomu, že by sa k chlebu mnohí chovali ako k odpadu, na ktorom by chceli zarobiť. Napríklad by ním kŕmili svine, aby ušetrili na nákladoch a získali viac peňazí predajom vykŕmených svíň.

Jednoduché a rýchle riešenia väčšinou vedú do pekiel. Ak má KSB dosiahnuť svoje ciele, tak musí v prvom rade vyriešiť otázku, ako urobiť z obyvateľov Ľudí, pre ktorých bude pravdivosť, spravodlivosť a zodpovednosť taká prirodzená, ako dýchanie.

V tomto som ale skeptický. Dnešná spoločnosť je dosť rozhýčkaná, má relatívne dostatok, netrpí deficitom základných potrieb, netrpí hladom. A zhýčkaná spoločnosť ťažko príjme vysoké mravné idey. Takých ľudí, čo budú po nich túžiť v súčasnej spoločnosti nebude viac ako 6%. Ľudia túžia po vysokých ideách až vtedy, keď sami dlhodobo žijú v nedostatku a mizérii.
Napr. po páde carizmu v Rusku boli ideálne podmienky pre prijatie boľševizmu, ktorý sa snažil vybudovať spravodlivú spoločnosť. Takmer všetok obyčajný ľud bol negramotný, zmenili to až boľševici. Životná úroveň na konci carizmu bola nízka, zhoršil to ešte rozmach štátneho kapitalizmu, keď neváhali do štrajkujúcih ľudí ešte aj strieľať.
Preto vtedajší ľudia prijali myšlienky boľševikov a marxizmu s nadšením. Druhá vec je, že na základe marxizmu sa komunizmus nedá vybudovať. Veľa čestných ľudí a kádrov vybila vojna, takže duchovnosť vtedajšieho ruského ľudu po vojne nebola dostatočne vysoká. Čo aj bolo vidno v tom, že keď Stalin zomrel a Chruščov na neho začal kydať špinu, nikto sa Stalina nezastal, a nezastal sa ani kurzu, ktorý Stalin nastolil. Takže sa vydali za Chruščovom cestou do priepasti.