Pravdupovediac, už od založenia tohto vlákna som nemal chuť sa v tomto vrtať. Príde mi to zbytočné, nikam nevedúce.

Len sa vyjadrím k niektorým výrazom. Vymyslieť si, že Ľudský režim psychiky je iný ako Človečenský, nie je veľmi šťastný nápad. Kým v ruštine sa dá povedať "ljudi" aj "čeloveki", tak v slovenčine sa to nedá. V slovenčine sa síce dá povedať "človečí" ale nedá sa povedať "človekovia". Je to ako to debilné skloňovanie slova Zeus: Kto-čo Zeus, Koho čoho Dia, komu-čomu Diovi. Podobne je to aj so slovom človek a ľudia. V jednotnom čísle sa používa človek, a v množnom ľudia. ľudia sa nedá povedať v jednotnom, a človek sa nedáva do množného.

Tiež si nemyslím, že je problém v rase, aby sa niekto mohol stať Človekom. Skôr je problém, ak je jedinec bez svedomia a empatie, t.j. psychopat, aj takých sa dosť rodí. U takýchto ľudí to môže byť ťažké, ak nie sú od detstva dosť dobre podchytení a vychovávaní ľuďmi, ktorí by im mohli dať dobrý kurz do života, svetonázor. Či niekto má alebo nemá dušu, či má alebo nemá živátmu, to je tenký ľad, lebo sa to nedá empiricky dokázať.

S tým tretím. To by bolo dosť problematické uskutočniť, aby sa dnešný pomiešaný svet rozdelil podľa pôvodu predkov. To by bolo ľahšie udržiavať, ak by bol svet už takto rozdelený. Ale keď je dnes pomiešaný, tak to by bolo na ďalšiu svetovú vojnu, lebo to by vyvolalo obrovské celosvetové nepokoje, a niekto by do tohto požiaru s radosťou prilieval olej.