Momentálne prekladám dosť hrubú knihy od Petrova "Tajomstvá riadenia ľudstva". V nej hovorí o pôvode rusov (v širšom zmysle, než dnešné etnikum), aj o slovanstve (schválne dáva že výraz rus je starší ako slovan, a že slovanstvo treba chápať ako náboženstvo našich predkov, nie ako národnosť). Uvádza tam aj úryvky z Velesovej knihy, kde je zrejmé, že slovania mali jedného Boha, ktorého nazývali rôznymi menami, podľa toho, akými prírodnými javmi sa práve prejavoval.
No to, čo ma zaujalo, je to, že ten text Velesovej knihy a rôzne výrazy (najmä Triglavov) sú akoby zakódované, aby ich chápali len zasvätení. Dokonca sa k tomu aj priznávajú:

Tí, ktorí sa vzdali viery, snažia sa pochopiť, ale nemôžu, pretože rozhádzané boli Triglavy pri písaní, aby boli chránené pri strate. Hľadia na ne a vidia smrad. (t.j. vidia hovno - moja poznámka)

Jednak Velesova kniha obsahuje aj také znaky, ktoré som v žiadnej inej abecede ešte nevidel. A ďalej je písaná pomocou trochu ťažkopásnych a málozrozumiteľných myšlienkových pochodov. Nedá sa to celkom spoľahlivo preložiť, lebo na jednej strane dostatočne nerozvíjajú svoje vety, ale zato používajú aj dosť obrazných myšlienok, čo spôsobuje, že veľakrát netuším, čo chcel autor naozaj povedať. Je umenie vypáčiť z tých strohých viet skutočný zmysel. Je tam veľký priestor pre domýšľanie si pri čítaní. Ale koľko toľko sa pochopiť dá. Neviem, či to nebol aj zámer, aby si tak chránili svoje tajomstvá pred cudzincami. Sranda, Dažbo (niekedy sa píše ako Dažďbog) bol obyčajný človek, ktorý sa narodil na Južnom Urale v dedinke "Sivoj" a bol vlastne tvorcom slovanského náboženstva, jeho praotcom.