v krátkosti k tomu, čo to Miller na Petrohradskom fóre vlastne oznámil: Zákon tajgy - paradigmu peniaze-tovar-peniaze vystriedala paradigma tovar-peniaze-tovar, t.j. teraz nie je dopyt po peniazoch, je dopyt po tovare.
Inými slovami zákon tajgy vracia peniaze ich pravému účelu - byť obeživom, zmennou jednotkou pri pri obchodovaní, pri dopyte po tovare, a ruší ich doterajšiu parazitickú deštrukciu - peniaz ako tovar, ako uchovávateľ hodnoty, bohatstva...
To znamená, strčte si svoje peniaze niekam, prípadne si s nimi vytrite zadok, ak okrem peňazí nič iné globálnej ekonomike neponúkate. Ak vám ja predám svoj tovar a prijmem zaň vaše peniaze, za aký tovar vašej krajiny ich môžem vymeniť?
Super krok, proste Bez práce nie sú koláče, a Kto nepracuje, nech neje. Skončil parazitizmus založený na tlačení peňazí a výroba sa bude musieť vrátiť do každého štátu. Bude to veľké obdobie otrasov, pretože Západ stratil nielen výrobné kapacity ale aj výrobné kádre, takže zažije si nanovo "povojnové" obdobie obnovy "vojnou" zničeného hospodárstva a Čína bude sa tiež otriasať v základoch, pretože už sa nebude každá blbosť importovať z Číny, ale všetko, čo je možné sa bude vyrábať v štáte spotreby. No je tu ešte jeden faktor a to to, že nakoľko budú štáty so zdrojmi základných surovín ochotné tieto suroviny vyvážať v stave bez pridanej hodnoty? Takže Západ môže ešte skončiť tak, že nebude mať suroviny pre svoj priemysel. Technologický náskok pred zbytkom sveta mu umožnil expanziu do celého sveta a vznik kolonializmu zjavného do druhej svetovej vojny a potom skrytého v podstate až do dnes... No tá expanzia priniesla svetu zmar a zvrátené tzv. západné hodnoty, o ktoré okrem Západu nik vo svete nestojí. Západ vyčerpal svoj potenciál a veľmi rýchlo, ak neprehodnotí a nezmení úplne všetko od základov, sa stane krajinami tzv. tretieho sveta. Tu už dávno nie je pokrok, tu už je len degradácia. Ešte v 2015 ma šokoval jeden taxikár z Bangladéša vo Viedni, ktorý mi povedal, že vo Viedni končí a vracia sa domov, pretože v Bangladéži už sa žije lepšie než vo Viedni. V Bangladéži..., čo býval svojho času najchudobnejšou krajinou Ázie.