Päť mesiacov od začiatku špeciálnej vojenskej operácie - zhrnutie časť 2

zdroj: http://thesaker.is/five-months-into-the-special-military-operation-a-summary/
autor: Saker

A čo západné vládnuce triedy, aký vplyv, ak vôbec nejaký, na ne mala SMO?

Najprv si definujme naše kategórie. V EÚ v skutočnosti nemáme žiadnu skutočnú "vládnucu triedu", máme len nastrčené osoby (frontmen) (pardon! samozrejme som mal na mysli "nastrčené osoby" (front persons)), bábky, predstieraných vládcov bez akéjkoľvek vlastnej politiky (Olaf Scholz a Josep Borrell sú dokonalými príkladmi). Neexistuje žiadna európska "obranná politika" ani žiadny iný zmysluplný dôkaz politiky na akejkoľvek úrovni. EÚ je mŕtva, bezradná a úplne pod kontrolou amerických neoconov.

Po druhé, v USA vládnu neokonzervatívci, ktorí úplne ovládajú obe hlavné strany v USA. A hoci základňa republikánov je veľmi odlišná od základne demokratov, ich vodcovia sú väčšinou zameniteľní. Takže ich budem považovať za jeden celok.

Ich zmýšľanie a svetonázor sú celkom jasné: sú to mesiášski nadradenci a úprimne sa považujú za rasovo nadradených zvyšku ľudstva. Spojením angloamerického imperializmu a židovskej nadradenosti vzniklo monštrum, ktoré dnes poznáme pod názvom "neokoni". Títo ľudia vynikajú v umení hromadenia moci, či už silou alebo podvodom. Radi tvrdia, že majú vyššiu inteligenciu, ale v skutočnosti týchto ľudí nerozdeľuje rozum, ale dva kľúčové aspekty ich svetonázoru: a) kmeňovitosť a b) pudovosť. Jednoducho povedané, väčšina ostatných ľudí nemá toto kmeňové zmýšľanie "my proti nim" a len podskupina bežných ľudí je skutočne hnaná k moci a vplyvu. Preto, hoci sú neokonzervatívci v USA početne malou menšinou, majú USA plne pod kontrolou.

Ich psychologický profil je prinajlepšom narcistický a vo väčšine prípadov plne psychopatický. Aj to im dáva výhodu, najmä keď majú do činenia so slabými, nevedomými a ľahko ovplyvniteľnými ľuďmi. Keď sa však stretnú s rozhodným nátlakom, či už zo strany Ruska, Iránu, KĽDR alebo dokonca Hizballáhu, rýchlo sa stanú bezradnými a bezmocnými. Pozrite si výraz Blinkena na fotografii vyššie - to je tvár zbabelca a porazeného. Mohol sa stať slušným krajčírom, namiesto toho ho požiadali, aby viedol zahraničnú politiku (teraz už bývalej) veľmoci. Niet divu, že všetko, čo kedy vyprodukoval, boli katastrofy a odporné zlyhania!

Spočiatku sa americkí neokonzervatívci cítili povzbudení z totálnej kontroly nad Jelcinom a ruskými liberálmi a oslavovali víťazstvo. Potom sa niečo veľmi pokazilo a zrazu stáli pred radikálne odlišným typom vodcu, ktorý mal masívnu podporu ruského ľudu. Tu si uvedomte, že Putin bol dôstojníkom spravodajskej služby so špecializáciou na Západ, teda človekom, ktorý veľmi dobre poznal svojich nepriateľov. Okrem toho bol Putin dostatočne trpezlivý na to, aby si uvedomil, že v prvých rokoch konfrontácie so Západom nebolo Rusko v stave otvorene vzdorovať Západu, nieto s ním ešte vojensky bojovať. Preto v rokoch 2014 - 2015 zabránil ďalšiemu postupu vojsk LDNR na západ, hoci ukrajinská armáda bola v rozklade. Hoci vedel, že v tom čase boli Ukrajinci v panike a dezorganizovaní, vedel tiež, že Rusko sa nemôže postaviť konsolidovanému Západu. Preto v rokoch 2014 až 2018 Rusko vyvinulo gigantické úsilie na rozvoj takých spôsobilostí, ktoré sú potrebné na to, aby bolo schopné postaviť sa celému NATO a zvíťaziť. V čase ruského ultimáta Západu na jeseň minulého roka bolo Rusko konečne pripravené.

Všimnite si, že ruské ultimátum nebolo ani tak ultimátom Kyjevu, ako priamou výzvou USA a NATO.
Neokonzervatívci opití svojou chvastavosťou a pocitom rasovej nadradenosti v podstate poslali Rusko do prdele a zdvojnásobili svoju rétoriku. A keď sa Rusko pohlo, skutočne sa zľakli, z čoho vyplýva ich samovražedná politika voči Rusku odvtedy. Títo ľudia sa mylne domnievali, že hoci Rusko môže (možno!) zvíťaziť nad ukrajinskými silami, boli si istí, že Putin sa neodváži otvorene vzdorovať konsolidovanému Západu. A keď Putin urobil práve to, prešli do plného panického módu, preto tie nezmysly, ktoré denne počúvame zo západných hlavných miest.

Ale bolo to ešte horšie. Rusov potom zďaleka neodradili západné sľuby ohňa a síry, ale pristúpili k metodickému ničeniu ukrajinských ozbrojených síl. Napriek tomu, že ukrajinská armáda je najlepšou proxy silou v histórii USA, napriek MILIARDÁM, ktoré dostáva nacistický režim každý mesiac, napriek dodávkam všemožných hyperúčinných Wunderwaffen, napriek ekonomickej vojne, Rusko teraz deň čo deň búši do ukrajinsko+západných síl na Ukrajine, a zatiaľ čo USA prikazujú Ukrajincom bojovať do konca a nikdy sa nestiahnuť, mnohé vlny posíl Volkssturmu nemajú na ruské bojové schopnosti žiadny vplyv. USA tiež nariadili svojim vazalským štátom vo východnej Európe, aby na Ukrajinu poslali svoje veľké zásoby zbraní zo sovietskej éry (viac ako 300 tankov len z Poľska!), a lietadlá ukrajinskej výroby Mi-24, Su-25 a MiG-29 je stále vidieť na ukrajinskom nebi takmer denne napriek tomu, že takmer celé ukrajinské letectvo bolo zničené počas prvých troch dní vojny. Vrtuľníky sa dajú ľahko ukryť, "ukrajinské" lietadlá štartujú zo základní v Poľsku a Rumunsku, a napriek tomu sa zdá, že im to nič nehovorí: pre väčšinu z nich je to jednosmerná misia a oni to vedia. Ale je to dobré PR, aj keď to stojí životy (aspoň tak si to myslí strýko Šmuel). Ale teraz, keď je už aj tak nízka dôveryhodnosť starých korporátnych médií vo voľnom páde, aj takéto PR "víťazstvá" prinášajú len veľmi malú odozvu:

(dôvera Američanov v MSM)

Je vyslovene komické počúvať, ako západné krajiny (Nemecko, Taliansko a dokonca aj USA) nariekajú, že ich zásoby zbraní sa vyčerpávajú, zatiaľ čo všetky tieto skutočne obrovské dodávky od začiatku bojových operácií vôbec nič nezmenili na mieste.

[Poznámka: má Rusko vzdušnú prevahu nad Ukrajinou? Áno, absolútne. Niekoľko vrtuľníkov alebo lietadiel s pevným krídlom na jednosmerných misiách tu nerobí žiadny rozdiel. V skutočnosti oveľa väčšiu hrozbu pre ruské vzdušné sily predstavuje ukrajinská protivzdušná obrana, ktorá je síce stará, ale často modernizovaná a má plnú podporu amerického systému C4ISR (Command, Control, Communication, Cyber, Intelligence, Surveillance and Reconnaissance - velenie, riadenie, komunikácia, kybernetika, spravodajstvo, sledovanie a prieskum) vrátane sledovacieho dronu, AWACS, satelitov, SIGNIT atď. atď. atď. a napriek tomu sa Rusi prispôsobili: lietadlá blízkej vzdušnej podpory lietajú nízko, zatiaľ čo ich SEAD (potlačenie nepriateľskej protivzdušnej obrany) lietajú vysoko s pripravenými protilietadlovými raketami dlhého doletu. Krátka pripomienka: zatiaľ čo USAF/USN často dosahovali vzdušnú nadvládu nad krajinami bez moderného letectva alebo akejkoľvek modernej protivzdušnej obrany, počas anglo-sionistických vojen proti srbskému národu sa im nepodarilo vyradiť srbskú protivzdušnú obranu. V skutočnosti USAF/USN nikdy neoperovali v takom nebezpečnom prostredí, aké sa v súčasnosti vytvorilo nad Ukrajinou, ale relatívne oveľa menšie ruské vzdušné sily dosiahli a udržali vzdušnú prevahu nad touto obrovskou krajinou. Pokiaľ ide o vzdušnú nadvládu (na rozdiel od prevahy), tá je dosiahnuteľná len proti veľmi slabo vyzbrojenému protivníkovi: vzdušná prevaha je to najlepšie, v čo možno dúfať, dokonca aj teoreticky, nad akoukoľvek krajinou s vážnou protivzdušnou obranou].

Napriek tomu (relatívne malé, ale modernejšie) ruské vzdušné sily dosiahli a udržali si vzdušnú prevahu počas posledných piatich mesiacov bojových operácií. To je pre sily USA a NATO mimoriadne znepokojujúce znamenie. Len si predstavte, čo by plná sila ruských ozbrojených síl urobila s NATO, keby sa uvoľnila!

Ale je to ešte horšie (teda pre impérium): existujú všetky náznaky a dokonca jasné signály, že Putin vôbec "neblufuje" a že Rusko má plnú eskalačnú prevahu nad Západom. teraz však začína byť úplne zrejmé, že Kremeľ sa nezastaví za žiadnych okolností, ak nedôjde k úplnému víťazstvu, a ak to znamená jadrovú vojnu, tak nech sa stane. A ruský ľud tento postoj v drvivej väčšine podporuje.

Prečo?

Pretože ruský ľud teraz KONEČNE uvidel pravú tvár Západu, pochopil, že nejde o nič iné ako o pokračovanie druhej svetovej vojny a že v hre je samotná existencia a suverenita ruského národa. Putin to opäť povedal jasne: "Ak sa niekto rozhodne zničiť Rusko, máme plné právo sa brániť. Áno, bola by to globálna katastrofa pre ľudstvo a pre svet, ale ako ruský občan a hlava Ruska chcem položiť otázku: "Aký zmysel má svet bez Ruska?". Keby to boli len prázdne slová, ako to, čo Biden číta (s ťažkosťami) zo svojej čítačky, bola by to jedna vec, ale tieto slová si treba zapamätať v kontexte nasadenia Avangardov, Poseidonov, S-500 a všetkých ostatných zbraní a taktík, ktoré vyvinulo Rusko, kým neokonzervatívci opití aroganciou spali za kormidlom.

Takže nie, Putin sa síce vyhráža len zriedka, ale nikdy neblufuje.

Záver je takýto: každý, kto úprimne verí, že Rusko nevyhladí celý Západ, ak bude vážne ohrozený, je smrteľne pomätený, nevie nič o histórii a nerozumie ruskému zmýšľaniu. Urobil by tak na vlastné nebezpečenstvo.

Ak chcem komukoľvek, kto chce počúvať, odovzdať jedno posolstvo, tak je to toto: Putin neblufuje, Západ nemôže vyhrať a jedinou premennou je, akú cenu je Západ ochotný zaplatiť za svoju porážku.

Mimochodom, Číňania už majú tiež plné zuby bláznov vo Washingtone, stačí si pozrieť ich posledné vyhlásenia.

Podnikne niekto skutočne kroky proti neokonzervatívcom? Pochybujem o tom. Ak niečo, tak celý Trumpov debakel nado všetku pochybnosť dokázal, že americkí antineokoni sú buď falošní, alebo majú vôľu ako lekvár (to mimochodom platí aj pre Tulsi Gabbard). Uvedomia si neokonzervatívci, že ak budú pokračovať v zdvojovaní, osobne i fyzicky zomrú? Možno. Nakoniec si USA môžu dovoliť mať komplexne zničenú Ukrajinu a nemenej komplexne zničenú EÚ. Teraz, keď Spojené kráľovstvo opustilo EÚ, Angličanom to môže byť jedno a vyvolávanie vojen v Európe je aj tak osvedčenou britskou tradíciou.

Skutočným dôsledkom arogancie a ignorancie neokonzervatívcov je, že zďaleka neoslabili Rusko a následne Čínu, ale výrazne prispeli k výraznému posilneniu spojenectva Ruska, Číny a Indie.

Neokonzervatívci by sa mohli rozhodnúť, že nechajú Európu zhorieť, zatiaľ čo im zostanú pod kontrolou USA, ktoré majú na rozdiel od EÚ dostatok prírodných zdrojov a zostanú, ak nie svetovým hegemónom, tak aspoň mocným národom. V takom prípade je ich plán jednoduchý: naďalej sa usilovať o čo najväčšiu konfrontáciu a vojnu v Európe, ale bez toho, aby sa USA zapojili do jadrovej výmeny s Ruskom. Briti na svojom ostrove môžu mať podobné plány, len v menšom meradle a s nevyhnutnou potrebou plne sa spoliehať na podporu USA. V "najlepšom" prípade (pre nich) by Spojené kráľovstvo riadilo chaos v Európe v mene USA.

Mimochodom, nemyslím si, že neokonzervatívcom záleží aj na Izraeli a izraelskom ľude. Ani anglofónnym vládnucim "elitám" nie je ľud USA alebo Spojeného kráľovstva ľahostajný. Ak si z hrôzy 11. septembra musíme vziať nejaké ponaučenie, tak je to, že títo ľudia nebudú váhať zavraždiť tisíce "svojich", pretože v skutočnosti im pri všetkom tom vlasteneckom či sionistickom mávaní vlajkami záleží len na sebe a svojej moci.

NATO je na smiech a Rusko skôr či neskôr denacifikuje celú EÚ, buď politicky a ekonomicky, alebo, ak nezostane iná možnosť, vojensky. Najprv bude treba denacifikovať Ukrajinu, potom šialencov z Pobaltia a Poľska. Potom príde na rad EÚ/NATO počnúc Nemeckom. Dovtedy USA postihne obrovská hospodárska, sociálna a kultúrna katastrofa, ktorá pravdepodobne preformátuje súčasnú politiku USA. Kam pôjdu neokonzervatívci ďalej? Neviem a, úprimne povedané, je mi to jedno. Neokonzervatívci sú len nebezpeční rovnako ako parazit, ktorý napadne mozog oveľa väčšieho hostiteľa. Keď je hostiteľ na dne, parazit ho môže rovno opustiť a nájsť si nového hostiteľa. Sám o sebe je tento parazit slabý a všeobecne neobľúbený.

Medzitým sa môžu ohlúpnuté woke ovce zamestnať úvahami, či muži môžu rodiť, alebo rozhodovaním, či "twerkujúci" senátor vyrieši mnohé problémy USA.

Kam teda pôjdeme ďalej?

Nuž, aspoň zatiaľ sú lídri USA stále v plnom režime "zdvojnásobenia naveky", spolu so svojimi dobrovoľnými otrokmi vo východnej Európe. Ich plán pre Rusko si najlepšie predstavíme na tejto mape: zdroj

K týmto vlhkým snom patrí aj neslávne známy "Idel Ural", ktorý odsúdil Alexander Solženicyn vo svojich článkoch proti rovnako neslávne známemu "zákonu o zajatých národoch". V skutočnosti má tento "zákon" pôvod v CIA a nacistickom Nemecku. Môžeme teda povedať, že nejde o nič iné ako o "opäť to isté". Aj keď nie celkom, niektoré veci sa predsa len zmenili.

Počas druhej svetovej vojny ruský ľud rýchlo pochopil, že Hitler nebol žiadnym "osloboditeľom", o nič viac ako pred ním Napoleon, a že tento druh rečí používal len v snahe dosiahnuť víťazstvo. Potom, počas studenej vojny, bolo ľahké uveriť, že nepriateľom Západu je komunizmus a jeho idea všeobecného oslobodenia spod kapitalistického jarma. Iste, ak by sa Rusko zbavilo KSSZ, Západ by takéto slobodné Rusko prijal?

Nie, stal sa presný opak: napriek "slobode" modrých džínsov, rýchleho občerstvenia, kriminality a pornografie bolo Rusko vydrancované a bolo veľmi blízko k úplnému rozpadu (zabránila tomu len 2. čečenská vojna s Putinom ako hlavným veliteľom). Namiesto sľubovaného "demokratického raja" sa Rusko ponorilo hlboko do najhoršieho kapitalistického pekla, aké si možno predstaviť.

Navyše kombinácia pomerne neschopnej sovietskej propagandistickej mašinérie a oveľa účinnejšej západnej propagandy vytvorila u mnohých Rusov ilúziu, že Západ je skupina slobodných a prosperujúcich národov, ktoré chcú pre Rusko len to najlepšie. Západom riadená nočná mora 90. rokov niektorým otvorila oči, ale nie všetkým. Rovnako ako apokalypsa na takzvanej "nezávislej Ukrajine". Ale akási otvorená, priama a absolútna nenávisť voči Rusku, Putinovi a všetkému ruskému, ktorú všetci vidíme, presvedčila drvivú väčšinu Rusov, že to, čo Západ erálne chce, je "konečné riešenie" "ruského problému" nie nepodobné tomu, čo chcel pápežský režim Paveliča počas druhej svetovej vojny pre Srbov: zabiť ⅓, vyhnať ďalšiu ⅓ a "obrátiť" zvyšnú ⅓.

Niektoré veci sa nikdy nezmenia, najmä nie na Západe. Moslimovia to vystihli, keď hovoria o "novodobých križiakoch"!

Rusko zatiaľ len s istým údivom, ba dokonca pobavením sledovalo, ako EÚ pácha ekonomickú, politickú a sociálnu samovraždu bez toho, aby sa čo i len pokúsila zlepšiť svoj osud. Pre obyvateľov Európy je len jedna vec dôležitejšia ako ich imperialistické a rasistické zmýšľanie: ich peňaženky. A tá peňaženka od zavedenia sebazničujúcich "sankcií" proti Rusku poriadne zabolela. V Rusku sa takýto postoj označuje ako "dieťa, ktoré si zmrazí uši, aby naštvalo babičku": infantilný, sebazničujúci a jednoducho hlúpy. To znamená: koľko režimov (myslím tým politické systémy na rozdiel od vlád, ktoré sú konkrétnymi ľuďmi; napríklad ak Trussová nahradí Johnsona v Spojenom kráľovstve, bude to zmena vlády, ale nie zmena režimu) je ohrozených nespokojnosťou obyvateľstva v EÚ?

Smutná realita je taká, že žiaden. Ach, iste, sú nesmierne nepopulárni, podobne ako je "Biden" v USA, ale výmena bábkových figúriek nič nezmení na režimoch, ktoré sú pri moci (v podstate ide o USA kontrolované koloniálne okupačné režimy).

Je preto pravdepodobné, že Rusko bude musieť zvýšiť stupnicu bolesti o niekoľko stupňov, kým sa ovce v EÚ alebo USA spamätajú. V prvom rade mám na mysli ekonomické opatrenia, ale ak šialenci z Pobaltia, Poľska a Ukrajiny urobia niečo naozaj hlúpe, Rusko nebude váhať použiť vojenskú silu, ak to bude potrebné. Pointa je takáto: Rusko potrebuje denacifikovať celý európsky kontinent, a čím viac krajín sa rozhodne vstúpiť do NATO, tým viac kandidátov na denacifikáciu bude mať Rusko.

Je nemožné predpovedať budúcnosť, v tejto chvíli je jednoducho príliš veľa premenných, ale ponúkol by som nasledujúce predbežné návrhy krokov smerom k eskalácii:

• Rusko by mohlo postupne buď odmietnuť predávať Európe svoje zdroje, samozrejme, nielen plyn a ropu, ale aj všetko ostatné, čo Rusko v minulosti predávalo EÚ za veľmi dobré ceny a čo bolo kľúčom k bohatstvu štátov EÚ. Takže by to bol plnohodnotný hospodársky protiútok Ruska proti EÚ. Ako prvý krok by Rusko mohlo tiež požadovať, aby sa za akýkoľvek vývoz do EÚ platilo len v rubľoch.

• Rusko už na Ukrajine zabíja desiatky poľských, britských a iných žoldnierov (pardon, "poradcov" a "dobrovoľníkov"), ale väčšinou ide o poddôstojníkov. Rusko by sa mohlo rozhodnúť zamerať na vyššie hodnosti zapojené do vojny proti Rusku vrátane cieľov v Kyjeve a inde. Doteraz Rusko uvoľnilo len nepatrný zlomok svojej skutočnej palebnej sily, ale ak sa dodávky zbraní USA/NATO a nasadenie žoldnierov zvýšia, Rusko nebude mať na výber a bude musieť ďalej zvyšovať stupeň bolesti. A ak sa Poliaci alebo pobaltské štátiky "zbláznia naplno", údery na ciele v týchto krajinách sa stanú nevyhnutnými (Putin pred tým už varoval, keď spomínal údery na "rozhodovacie centrá").

• Napokon, ak sa Rusko rozhodne, že už toho bolo dosť, prvými cieľmi ruskej vojenskej odpovede na zástupnú vojnu USA/NATO by boli útoky na kapacity C4ISR USA/NATO vrátane lietadiel AWACS/JSTARS, centier SIGINT a satelitov.

V súčasnosti tieto lietadlá USA/NATO lietajú len pozdĺž ukrajinského vzdušného priestoru a zostávajú umiestnené mimo Ukrajiny. Ale ak sa povedzme USA/NATO aktívne zúčastnia na útoku proti Krymu alebo Krymskému mostu, potom budú všetky stávky zrušené a S-400 a rôzne standoff zbrane budú použité.

Predstavte si na chvíľu, že Rusko zostrelí americký AWACS/JSTARS, aká bude reakcia Západu? A nemyslím tým prejavy rozhorčenia a nenávisti, tie sú už teraz na maxime a na Rusov naozaj nemajú žiadny účinok. Pokúsia sa USA/NATO zostreliť ruské lietadlo? A aká by bola ruská reakcia na to?

Pravdou je, že USA/NATO jednoducho nemajú prostriedky na to, aby viedli pozemnú vojnu proti Rusku. Doslova im chýba všetko, čo je na to potrebné. No jasné, majú množstvo (väčšinou starých a podzvukových) riadených striel, ktoré by mohli na Rusko vystreliť, ale aj tu by to pre Západ predstavovalo dilemu: ak budú údery neúspešné (ako v Sýrii), čo robiť ďalej? A ak by tieto údery boli úspešné, čo by Rusi robili ďalej? Použili by svoje vlastné konvenčné strategické odstrašujúce kapacity na údery na ciele v celej Európe a možno aj v USA? A čo potom?

[Poznámka: letectvo a riadené strely sú v americkej propagande veľmi preceňované. Jedným z mojich učiteľov na vysokej škole bol plukovník USAF vo výslužbe, ktorý pracoval pre program YF-23 a ktorý nás učil veľmi dobrý kurz plánovania síl. Jedného dňa na hodine povedal: "Načo vám bude, keď zbombardujete všetky ciele, zostrelíte nepriateľské lietadlá, keď kým sa vrátite, váš dôstojnícky klub bude plný nepriateľských vojakov?" Samozrejme, žartoval, ale vedel, že vojnu môžu vyhrať len "topánky na zemi". A "topánky na zemi" je presne to, čo USA ani NATO (mimochodom, ani Izrael či KSA) nedokážu nasadiť, najmä proti armáde, ktorá má najväčšie skúsenosti s pozemnou vojnou na planéte, a to s obrovským náskokom!"].

Pravda je taká, že voľba pre neokonzervatívcov je binárna: buď prijať porážku v Európe a ponechať si USA ako svoju cenu a hostiteľa, alebo zomrieť v rozsiahlej jadrovej konfrontácii, ktorá vyhladí milióny ľudí (na čom im vôbec nezáleží), vrátane samotných neokonzervatívcov (na čom im veľmi záleží).

Pokúsiť sa presvedčiť mesianistických, narcistických a pomýlených rasistických maniakov alebo sa s nimi dohodnúť je nebezpečná a väčšinou márna úloha. Práve preto Rusko veľmi veľmi pomaly otáča stupnicou bolesti. Momentálne väčšina úsilia Kremľa ani nie je zameraná na Západ, ale na kovanie jadra budúceho multilaterálneho sveta, krajín BRICS a kandidátov na členstvo v BRICS (v blízkej budúcnosti možno aj Irán, Argentína, Egypt, Turecko, Saudská Arábia, Afganistan, Mexiko, Libanon a Indonézia). Rusko tiež rozširuje svoje väzby na Afriku a Latinskú Ameriku. V neposlednom rade Rusko, Čína a India neustále rozširujú svoje väzby a dokonca aj spoluprácu, najmä s Čínou.

V tejto súvislosti by som neokonzervatívcom a ich bábkovým režimom dôrazne odporúčal, aby dôkladne zvážili dôsledky Putinových slov, že "v skutočnosti sme ešte nič vážne nezačali" (мы ещё всерьёз и не начинали). To nie je hrozba, ale konštatovanie skutočnosti. O tom, čo sa bude diať ďalej, rozhodne to, či bude Západ naďalej predstierať, že Rusko sa chystá na kolaps, alebo že Putin blufuje.

Práve teraz, a presne tak, ako som predpovedal, že sa to stane, Rusko v podstate úplne rezignovalo na akúkoľvek formu dialógu so Západom, keďže Západ v podstate prerušil všetky svoje diplomatické vzťahy s Ruskom. Inak povedané, Rusko teraz koná jednostranne bez toho, aby bralo do úvahy náreky a hrozby zo Západu. V skutočnosti je realita taká, že Rusko Západ nepotrebuje a ani ho nevyužíva, najmä Západ, ktorý sa snaží spáchať kolektívnu samovraždu miliónom rezov. V súčasnosti Západ zväčša zvyšuje tlak na seba samého, pričom Rusko mu pomáha len veľmi málo alebo vôbec. To však neznamená, že Rusko nebude aktívne zapínať tento ovládač, ak to bude potrebné. A ak ovce na Západe dávajú prednosť atletickým podujatiam alebo šachovým turnajom bez ruskej účasti, nech to robia, a pritom nech tieto podujatia stratia zmysel. To isté platí pre všetky šialenstvá typu #cancelRussia, vrátane ničenia sôch a pomníkov či sankcionovania ruských hudobníkov. Zdá sa, že domnelí hrdí a slobodu milujúci východoeurópania si svoje "slávne víťazstvá" proti starým sovietskym sochám a pomníkom obzvlášť vychutnávajú. Ja hovorím - nech, práve to ukázalo ich impotenciu a úplnú bezvýznamnosť. Ak nemajú úctu sami k sebe, prečo by ju mal mať niekto iný?

Ako sa hovorí, "get woke, go broke". Vhodný epitaf na náhrobný kameň Západu.

Pokiaľ ide o Rusko, jeho skutočná budúcnosť je na juhu, východe a severe. Západ nepotrebuje a nemá z neho žiadny úžitok. Takmer tisíc rokov západného imperializmu sa tak či onak blíži k hanebnej a vlastnej smrti. Ako som už mnohokrát napísal, tento systém nebol ani životaschopný, ani reformovateľný. Buď zomrie na vlastné vnútorné rozpory, alebo ho budú musieť Rusko a Čína vyradiť. Rozhodne na to má prostriedky, ale nebude konať priamo, pokiaľ nebude vyprovokovaný.

Ale to, ak sa tak malo stať, je ešte ďaleko. Zatiaľ vstupujeme do dlhej fázy (pravdepodobne mnoho mesačnej) postupného zvyšovania číselníka bolesti. Rusko bude naďalej drviť sily NATO na Ukrajine a nechá ekonomickú realitu preniknúť do povedomia európskych oviec.

Ako mnohí pozorujú v Rusku: "teraz rusofóbia príde draho".

Nemôžem súhlasiť viac.