"Osobitný vzťah": Ako Briti dobyli Spojené štáty a založili angloamerické impérium - časť 1

autor: Cynthia Chung
zdroj: https://thesaker.is/the-special-relationship-how-the-british-reconquered-the-united-states-and-established-an-anglo-american-empire/

"Ani isté zabránenie vojne, ani neustály vzostup svetovej organizácie sa nedosiahne bez ... osobitného vzťahu medzi Britským spoločenstvom a impériom a Spojenými štátmi... nielen rastúceho priateľstva a vzájomného porozumenia medzi našimi dvoma rozsiahlymi, ale príbuznými spoločenskými systémami, ale aj pokračovanie dôverného vzťahu medzi našimi vojenskými poradcami".

• Winston Churchill, "Reč o železnej opone", 1946

Mnohým to bude znieť ako poburujúce tvrdenie. Ako mohli Briti znovu dobyť Spojené štáty?! Nikdy proti nej nevyhrali žiadnu vojnu a do 20. storočia vždy bojovali po boku Spojených štátov ako dôveryhodný spojenec. A nie je to skôr naopak, nediktujú v tejto chvíli Spojené štáty britskú zahraničnú politiku?

Je pravda, že Británia nikdy nevyhrala žiadnu vojnu proti Spojeným štátom a v polovici 19. storočia bolo jasné, že Britom sa nikdy nepodarí dobyť Spojené štáty navonok. Ak by chceli byť úspešní, museli by ju skôr dobyť zvnútra, čomu je venovaný tento článok, ktorý rozpráva o histórii.

Dva protichodné systémy

Počas americkej občianskej vojny dosiahla britská podpora armády Konfederácie taký stupeň, že by Británia určite vojensky zasiahla v jej prospech, keby nebol cár Alexander II. na sedem mesiacov rozmiestnil ruské námorníctvo na východnom aj západnom pobreží Ameriky na podporu Lincolnovej Únie. Rusko bolo pripravené ísť do vojny s Britániou, aby udržalo Spojené štáty vcelku.

Cár Alexander II. v rozhovore s proindustriálnym americkým bankárom Whartonom Barkerom 17. augusta 1879 vysvetlil, prečo považoval za dôležité, aby Rusko zaujalo taký silný postoj v americkej občianskej vojne (uverejnené v The Independent 24. marca 1904):

"To všetko som urobil skôr z lásky k svojmu drahému Rusku než z lásky k americkej republike. Konal som tak preto, lebo som chápal, že Rusko by malo náročnejšiu úlohu, keby sa Americká republika s pokročilým priemyselným rozvojom rozpadla a Veľkej Británií by ostala kontrola väčšiny odvetví moderného priemyselného rozvoja."

Inými slovami, cár Alexander II. pochopil, že Spojené štáty vytvorili jediný hospodársky systém (známy ako "americký systém"), ktorý bol schopný konkurovať a poraziť britskú hospodársku politiku voľného obchodu založenú na otroctve. (Prehľad toho, čo je americký systém, nájdete tu a tu.)

V ostrom kontraste s týmto názorom sa lord Robert Cecil, ktorý sa neskôr stal markízom zo Salisbury, čo je veľmi významné postavenie v britskej šlachte a ktorý bol trikrát premiérom Británie, vyjadril v parlamente počas americkej občianskej vojny takto

"V prípade južných štátov je situácia úplne opačná. Ich obyvateľstvo je poľnohospodársky národ. Poskytujú suroviny pre náš priemysel a spotrebúvajú výrobky, ktoré z nich vyrábame. S nimi nás každý záujem musí viesť k tomu, aby sme pestovali priateľské vzťahy, a keď sa začala vojna, okamžite sa vrátili k Anglicku ako k svojmu prirodzenému spojencovi."

Inými slovami, bavlníkové plantáže, ktoré na americkom Juhu fungovali na základe otrockej práce, slúžili globálnemu obchodu s bavlnou britského impéria, ktorý tiež fungoval na základe otrockej práce z Indie a vykorisťoval britských robotníkov - bavlnárov.

V americkej občianskej vojne išlo o dva rozdielne ekonomické systémy, ktoré stáli proti sebe, a práve Juh bol "prirodzeným spojencom" britského impéria.

Občiansku vojnu však vyhrala Únia a Spojené štáty sa dokázali udržať v celku. Juh musel ukončiť otrockú prácu a Spojeným štátom sa podarilo zatlačiť na hospodársku politiku Veľkej Británie založenú na otrokoch.

V skutočnosti mnohí lídri na celom svete v tomto období tlačili späť na britskú hospodársku politiku založenú na otroctve a voľnom obchode, ktorú presadzovala Britská východoindická spoločnosť. Okrem Spojených štátov sa proti nej postavili aj Nemecko, Rusko, Japonsko a Čína.

V roku 1879 Otto von Bismarck porušil nemecký systém voľného obchodu a zaviedol pre svoj národ colnú politiku v americkom štýle. Vzťahy medzi Nemeckom a Spojenými štátmi sa v tomto období stali takými silnými, že prejav Otta von Bismarcka v parlamente (1879) citoval McKinley na pôde amerického Kongresu:

"Úspech Spojených štátov v materiálnom rozvoji je najslávnostnejší v modernej dobe. Americký národ nielenže úspešne zrodil a potlačil najgigantickejšiu a najdrahšiu vojnu všetkých dejín, ale hneď potom rozpustil svoju armádu, našiel zamestnanie pre všetkých svojich vojakov a námorníkov, splatil väčšinu svojich dlhov, poskytol prácu a domov všetkým nezamestnaným v Európe tak rýchlo, ako sa len mohli dostať na jeho územie, a to ešte systémom daní takým nepriamym, že ho ani nevnímame, a už vôbec nie pociťujeme... Pretože podľa môjho vedomého úsudku je prosperita Ameriky spôsobená najmä jej ochrannými zákonmi, naliehavo žiadam, aby Nemecko teraz dosiahlo ten bod, keď je potrebné napodobniť colný systém Spojených štátov. "

Otto von Bismarck intenzívne organizoval výstavbu železnice z Berlína do Bagdadu, ktorá sa po veľkom odpore a zdržaní dokončí až v roku 1940. Ak by sa to podarilo ešte za života Otta von Bismarcka, Blízky východ by sa mohol vyhnúť Sykesovmu Picotovmu rozkrájaniu.

V roku 1869 japonskí modernizátori v priamej spolupráci s Lincolnovými a Careyovými stratégmi uskutočnili reštauráciu Meidži, ktorá Japonsko industrializovala.

V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 19. storočia boli filadelfskí priemyselníci Lincoln-Carey zmluvne viazaní na obrovské projekty v oblasti infraštruktúry a budovania štátu v Číne. Havajský kresťanský misionár Frank Damon, ktorý sa podieľal na stratégiách Careyho skupiny na veľmi vysokej úrovni, pomáhal podnecovať, formovať a budovať Sun Yat-senovu organizáciu, ktorá stála pri zrode modernej Číny.

Sun Yat-sen sa odvolával na svoj obdiv k Lincolnovým USA ako základu nového multipolárneho systému slovami:

"Rozvoj Ameriky ako priemyselného a obchodného národa svetu veľmi prospel. Takže rozvinutá Čína so svojimi štyristo miliónmi obyvateľov bude ďalším Novým svetom v ekonomickom zmysle. Národy, ktoré sa budú podieľať na tomto rozvoji, získajú obrovské výhody. Okrem toho medzinárodná spolupráca tohto druhu nemôže nepomôcť posilniť Bratstvo človeka." (poznamka kancelar: Bratstvo človeka mi znie veľmi slobodomurársky)

Tri princípy ľudu od Sun Yat-sena a Národný systém politickej ekonómie od Friedricha Lista boli vytvorené podľa vzoru americkej systémovej ekonómie.

Bolo úplne jasné, že vedenie sveta sa vydalo na spoločnú cestu a túži vstúpiť do nového veku, v ktorom by sa otroctvo mohlo stať skutočnou minulosťou; že jednotlivec sa odteraz bude považovať za nedotknuteľného, že po storočiach krutých vojen je svet konečne pripravený na mier a chce podporovať slobodu a voľnosť pre všetkých.

Bol to len sen?

Nie, nebol to len sen, hoci bol rovnako prchavý. Dôvodom je nasledujúci zoznam mien.

Tento zoznam nie je v žiadnom prípade úplný, existuje mnoho ďalších osôb, ktoré boli zavraždené alebo zosadené zo svojich pozícií v rámci tejto čistky podporovateľov "amerického systému".

Ani táto prebiehajúca čistka sa však nepovažovala za dostatočnú záruku, že proti systému impéria už nič nepovstane. Práve preto bol svet zatiahnutý do dvoch svetových vojen...

Sloboda pre všetkých?

"Pred svetom sú dva systémy; jeden sa usiluje o zvýšenie podielu osôb a kapitálu, ktoré sa zaoberajú obchodom a dopravou, a teda o zníženie podielu osôb a kapitálu, ktoré sa zaoberajú výrobou tovarov, s ktorými sa obchoduje, pričom sa nevyhnutne znižuje výnos z práce všetkých; druhý sa usiluje o zvýšenie podielu osôb a kapitálu, ktoré sa zaoberajú výrobnou prácou, a zníženie podielu osôb a kapitálu, ktoré sa zaoberajú obchodom a dopravou, pričom sa zvyšuje výnos pre všetkých, pričom robotník dostáva dobrú mzdu a vlastník kapitálu dobrý zisk... Jeden hľadí na chudobu, nevedomosť, vyľudňovanie a barbarstvo, druhý na zvyšovanie bohatstva, pohodlia, inteligencie, kombinácie činností a civilizácie. Jeden hľadí na všeobecnú vojnu; druhý na všeobecný mier. Jeden je anglický systém; druhý môžeme s hrdosťou nazvať americkým systémom, pretože je to jediný systém, ktorý bol kedy vytvorený a ktorého tendenciou bolo pozdvihnúť a zároveň vyrovnať postavenie človeka na celom svete."

• Henry C. Carey, Harmonia záujmov, 1851

Tieto slová Henryho C. Careyho svojho času mnohí chápali ako vnútorný rozdiel medzi anglickým a americkým hospodárskym systémom. Dnes sme však na mnohé z toho, čo tvorí americký systém, zabudli.

Aj Rimania kedysi čelili podobnej existenčnej situácii.

Junius Brutus, známy ako muž, ktorý zachránil Rím, ukončil tyraniu vlády kráľa Superba počas rímskeho veku kráľovstiev. Bol to práve Junius Brutus, ktorý svojím konaním spôsobil vznik Rímskej republiky, a bol to on, kto prinútil rímsky ľud, aby prisahal, že už nikdy nebude akceptovať svojvoľnú vládu kráľa.

V priebehu takmer päťsto rokov však rímsky ľud čoraz viac zabúdal na túto dôležitú lekciu a na to, čo znamená byť rímskym občanom. V roku 49 pred Kristom prekročil Július Caesar Rubikon, čo viedlo k občianskej vojne, a rímsky ľud mu za to ponúkol korunu.

Rímsky ľud zabudol, čo znamená byť rímskym občanom. Zabudli, že slobodný ľud, ktorý si nadovšetko ctí dôstojnosť a slobodu, by nikdy nesúhlasil so službou pod svojvoľnou vládou kráľa, cisára. A keď na to zabudli, zbavili sa všetkej chrabrosti, ktorú kedysi mali. Stali sa z nich obyčajní poddaní, vydaní na milosť a nemilosť tomu, kto sa na ten krátky okamih ocitol na tróne.

Ak si nedáme pozor, stane sa to aj nám...

---

Svetové vojny sa viedli s cieľom rozdeliť partnerstvá, ktoré sa formovali proti systému impéria. V oboch svetových vojnách mali proti sebe stáť Nemecko a Spojené štáty. V druhej svetovej vojne sa proti sebe malo postaviť aj Japonsko. Výsledkom bolo, že ekonomiky Nemecka a Japonska boli výrazne oslabené a ich suverenita bola ukončená. Od obdobia po druhej svetovej vojne Nemecku a Japonsku nezostávalo nič iné, len presadzovať vôľu novovzniknutého angloamerického impéria (príbeh o tom, ako Británia vyvolala obe svetové vojny, nájdete v knihe Carrolla Quigleyho "Angloamerické zriadenie" a v mojom článku).

Rusko a Čína boli všetko, čo zostalo. Preto 76 rokov trvá studená vojna...

Ako sa však Spojené štáty dostali do vleku Británie v dôsledku svetových vojen?

Pod okolitým morom diktatúry

"Západná Európa má pred sebou už len 20 až 30 rokov demokracie; potom bude bez motora a kormidla skĺzavať pod okolité more diktatúry, a to, či diktát bude pochádzať z politbyra alebo junty, nebude mať až taký veľký význam."

• Willy Brandt (nemecký spolkový kancelár, tesne pred svojím odstúpením v roku 1974)

To, čo Willy Brandt, ktorého Samuel P. Huntington tak rád cituje vo svojich dielach "Kríza demokracie" a "Nespokojné demokracie", vynecháva, bolo, že sa to nepredpokladalo len ako nevyhnutnosť pre západnú Európu, ale aj pre Spojené štáty.

Churchill vyhlásil 5. marca 1946 železnú oponu a za ďalšie ciele v dohľade označil Sovietsky zväz a Čínu. Ak sa Spojené štáty mali zaviazať k tomuto dlhodobému postaveniu v studenej vojne, bolo pochopiteľné, že je len otázkou času, kedy budú čoraz viac vidieť nevyhnutnosť impéria, globálnej diktatúry a vzdania sa svojich ústavných ideálov.

V auguste 1946, po zhodení jadrových bômb na Hirošimu a Nagasaki, napísal Bertrand Russell (člen Fabiánskej spoločnosti a britský veľký stratég) knihu Bomba a civilizácia, v ktorej vyzval na vytvorenie jednej svetovej vlády:

"Obávam sa však, že toto všetko je utopické... Ak by Amerika bola viac imperialistická, existovala by iná možnosť, menej utopická a menej žiaduca, ale stále vhodnejšia ako vyhladenie civilizovaného života. Američania by mohli využiť svoje nadradené postavenie a trvať na odzbrojení nielen v Nemecku a Japonsku, ale všade okrem Spojených štátov, alebo v každom prípade v každej krajine, ktorá nie je pripravená uzavrieť so Spojenými štátmi úzku vojenskú alianciu... Počas niekoľkých nasledujúcich rokov by sa táto politika mala presadiť. Ak by bola potrebná jedna alebo dve vojny, boli by krátke a čoskoro by sa skončili rozhodujúcim americkým víťazstvom. Takto by mohla vzniknúť nová Spoločnosť národov pod americkým vedením a mier na svete by mohol byť bezpečne nastolený. Obávam sa však, že úcta k medzinárodnej spravodlivosti by Washingtonu zabránila prijať túto 'politiku'."

Len o niekoľko mesiacov neskôr, v októbri 1946, Russell píše O konci národných štátov uverejnenom v Bulletine atómových vedcov:

"Existuje len jeden spôsob, ktorým možno trvalo zabrániť veľkým vojnám, a tým je zriadenie medzinárodnej vlády... Existuje ešte jedna metóda, ktorou by sa teoreticky mohol zabezpečiť mier na svete, a tou je nadvláda jedného národa alebo jednej úzko spojenej skupiny národov. Touto metódou Rím zabezpečil mier v oblasti Stredozemného mora na niekoľko storočí. Amerika by v tejto chvíli, ak by bola bojovná a imperialistická, mohla prinútiť zvyšok sveta k odzbrojeniu a vytvoriť celosvetový monopol amerických ozbrojených síl. Krajina si však takéto podniky neželá. A o niekoľko rokov táto príležitosť pominie. V blízkej budúcnosti by sa svetová vojna, nech by bola akokoľvek hrozná, pravdepodobne skončila americkým víťazstvom bez zničenia civilizácie na západnej pologuli. Americké víťazstvo by bezpochyby viedlo k svetovej vláde pod hegemóniou Spojených štátov, čo by som zo svojej strany privítal s nadšením."

Je neuveriteľné, že v roku 1946, niečo vyše roka po skončení druhej svetovej vojny, Russell vyzýval na ďalšiu svetovú vojnu, vojnu, ktorá by zlikvidovala posledné dve krajiny ohrozujúce anglo-americkú globálnu hegemóniu, Rusko a Čínu.

Dôvodom, prečo Russell tvrdil, že o niekoľko rokov táto príležitosť pominie, bola narážka na to, že Sovietsky zväz a Čína získajú bombu, na čo v tej chvíli veľká strategická výhoda Spojených štátov so zdanlivo takmer nulovými dôsledkami, toto okno "príležitosti" na jednostranné kolosálne zničenie bude stratené.

Z tohto dôvodu Russell v novembri 1948 počas prejavu na Westminsterskej škole šokoval svojich poslucháčov, keď obhajoval preventívny jadrový úder proti Sovietskemu zväzu. Tvrdil, že vojna medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom je nevyhnutná. Preto by bolo humanitárnym gestom rýchlo a jednostranne ukončiť jadrovú vojnu.

Dňa 29. augusta uskutočnil Sovietsky zväz svoj prvý úspešný test zbrane. Takzvané okno "príležitosti" na rýchle vytvorenie Američanmi vedenej globálnej nadvlády bolo stratené.

Sovieti objavili spôsob, ako vytvoriť atómovú bombu, niekoľko rokov pred dátumom, ktorý v roku 1953 predpovedala CIA. Tento príchod bol skľučujúci pre tých, ktorí mali podobné nádeje ako Russell, nechápali ho však tak, že všetka nádej je stratená, ale že teraz sa bude musieť hrať oveľa dlhšia hra.

Získanie atómovej bomby Sovietmi sa využilo ako ospravedlnenie na vytvorenie vojensko-priemyselného komplexu v Spojených štátoch.

Spoločný výbor pre spravodajské služby predložil odhad povahy jadrovej hrozby zo strany Sovietov. JIC-502 s názvom "Implikácie sovietskeho vlastníctva atómových zbraní", ktorý bol vypracovaný 20. januára 1950, tvrdil, že keď budú mať Sovieti 200 atómových bômb, môžu uskutočniť prekvapivý útok a poraziť Spojené štáty.

Práve JIC-502 mal ako prvý predložiť odôvodnenie koncepcie preventívneho prvého úderu, podporovaného masívnym budovaním armády pod zámienkou preventívnej vojny.

V tom istom roku mal byť vypracovaný návrh NSC-68, ktorý vyhlasoval, že USA sa nachádzajú v morálnom ekvivalente vojny so Sovietskym zväzom, a vyzýval na masívne vojenské budovanie, ktoré malo byť dokončené do roku 1954, označovaného ako "rok maximálneho nebezpečenstva", teda do roku, keď JIC-502 tvrdil, že Sovieti dosiahnu vojenskú prevahu a budú schopní začať vojnu proti USA. (Ako dnes vieme, toto rozhodnutie nebolo založené na žiadnych skutočných pozorovaniach sovietskych schopností alebo zámerov).

V tom istom období bola vypracovaná ďalšia bezpečnostná doktrína s názvom "NSC-75: Správa výkonného tajomníka pre NSC o britských vojenských záväzkoch". Správa dospela k záveru, že ak by sa britské impérium rozpadlo a Británia by už nemohla vykonávať tieto nasadenia pri obrane "slobodného sveta" proti Sovietom, USA by neboli schopné vykonávať svoju súčasnú zahraničnú politiku vrátane NSC-68.

V správe sa teda dospelo k záveru, že by bolo nákladovo efektívnejšie pomôcť Británii pri záchrane jej impéria!

Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo sa CIA neustále ocitala v spojení s britskou spravodajskou službou, počnúc jej samotným vznikom, v sérii prevratov v krajinách, v ktorých nemali dôvod byť, teraz už viete prečo viac o tom nájdete tu.

USA prešli od explicitného poslania ukončiť imperializmus na celom svete za Roosevelta k aktívnej podpore a udržiavaniu britských kolónií a vazalských štátov za Trumana.

Cézarovi bola odovzdaná koruna a Američania o tom nemali ani potuchy.