Vždy záleží na tom, z akej úrovne sa na to pozeráme. Ak z pohľadu absolútna - singularity, potom existuje iba láska a dobro. Stvoriteľ je láskavý a dobrý. Okrem neho neexistuje nič a dualita je len ilúzia slúžiaca na to, aby prostredníctvom ním stvoreného spoznal/zažil sám seba.

Ak sa na to pozeráme z pohľadu relativity - duality, potom všetko musí mať svoj protipól. Ak nie je nízke, ako pochopíme čo je vysoké? Ak nie je studené, ako pochopíme čo je teplé? Aby sme mohli pochopiť a prejaviť dobro, musí existovať a prejavovať sa zlo.

Je teória, že Stvoriteľ stvoril, alebo nechal vyvinúť sa reptiliánov, pretože Slovania 750 tisíc rokov stagnovali v duchovnom vývoji (čiže žili správne, tak ako sa má, ale prestali napredovať). Aby dostali impulz k ďalšiemu vývoju, prišli mimoriadne inteligentní, ale bezcitní nepriatelia na vesmírnej úrovni. Či je to tak neviem.

Potom tu máme dva prístupy, o ktorých netuším ako to je. Prvý je, že Stvoriteľ všetko stvoril dokonalé a že aj tí najväčší ničomníci nakoniec dôjdu k poznaniu a vrátia sa k Stvoriteľovi všetkého a všetkých. A potom je tu iný prístup, že sa veľa skúša a nepodarky sa likvidujú. Nepodarky nemusí likvidovať sám Stvoriteľ, ale jemu podriadené hierarchie, ktoré sa učia a skúšajú nové veci. A aj my to tak robíme. Niekto opravuje nepodarené, niekto nepodarené zahodí a začne odznova. Preto je možné, že obidva prístupy sú platné, ale záleží na úrovni. Že napríklad Stvoriteľ nič nelikviduje, ale podriadené hierarchie, ktoré majú tiež právo tvoriť, nepodarky nielen opravujú, ale aj likvidujú. A to sa môže týkať celých vesmírov. Najvyšší Stvoriteľ nemusel priamo stvoriť vesmír, v ktorom žijeme. A tvorca určuje pravidlá hry. Preto je možné, že aj keď niečo platí na absolútnej úrovni, nemusí to platiť priamo na relatívnej úrovni. Dúfam, že som sa vyjadril dostatočne zrozumiteľne.