Menší historický exkurz o tom, kto sú Anglosasi, kto a ako vládne Európe a ako sa tej nadvlády národy Európy zbavia. Či sa to stane je otázne.

Koniec hradov Európy a prvý deň slobody

zdroj: http://thesaker.is/the-end-of-castle-europe-and-the-first-day-of-freedom/
autor: Batiuska

A týmito hradmi zaplnili celú krajinu. Nešťastný ľud krajiny veľmi zaťažovali nútenými prácami na hradoch, a keď boli hrady postavené, naplnili ich diablami a zlými ľuďmi.

Anglosaska kronika, 1137

Úvod: Tri ciele ŠVO po revízii

V súčasnosti sa oficiálne priznáva, že tri ciele spojeneckej špeciálnej operácie na Ukrajine, oslobodenie Donbasu a demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny, sa museli rozšíriť. Dôvodom je po prvé odpor neonacistického režimu v Kyjeve voči oslobodeniu národov Ukrajiny a po druhé podpora, ktorú tomuto režimu poskytli pronacistické režimy. Tieto režimy, známe ako "kolektívny Západ", sú režimy, ktoré predstavujú len 13 % svetovej populácie a ktoré predĺžili vojnu v čase aj v priestore.

Túto zmenu nepriamo potvrdil 28. júla Dmitrij Peskov, tlačový tajomník prezidenta Putina, ktorý vyhlásil, že "celú Ukrajinu treba denacifikovať". To znamená, že sa má oslobodiť väčšina alebo dokonca celá Ukrajina, nielen Krym, dve provincie Donbasu a okolité štyri provincie Charkov, Dnepropetrovsk, Cherson a Záporožie. Na tieto úplne alebo čiastočne oslobodené provincie sa útočí z väčšej vzdialenosti: je zrejmé, že ich oslobodenie nebude úplné, kým sa nezastavia útoky z väčšej vzdialenosti, aj keby to znamenalo postupovať až k ukrajinským hraniciam s Poľskom. (A ak by sa krajiny NATO odvážili zaútočiť na oslobodenú Ukrajinu zo svojich hraníc, potom...).

Pokiaľ ide o druhý cieľ, ktorým je demilitarizácia, ktorá na Ukrajine prebieha a dosiahla vysokú úroveň v dôsledku ruského ničenia vojenskej techniky a tých, ktorí ju chcú používať, aj ten sa musel rozšíriť. Toto predĺženie je nevyhnutné z dôvodu, že na Ukrajinu sa posiela vojenská technika zo zvyšku kolektívneho Západu, teda z neruskej Európy (niečo vyše 50 % európskeho územia) a z USA. Obe krajiny začali posielať Ukrajine svoje zbrane, ktoré má Rusko zničiť. Tretí cieľ, denacifikácia, a to tak na Ukrajine, ako aj, ako vysvetlíme ďalej, ešte viac vo zvyšku Neruskej Európy, je však oveľa zložitejší. Vysvetlíme si to prostredníctvom toho, čo sa na prvý pohľad môže zdať skôr akademickými historickými úvahami týkajúcimi sa anglických a západných dejín. Prosím, buďte trpezliví. Má to svoj zmysel.

"Anglosasi"

Od roku 1945 neruskú Európu politicky, ekonomicky a vojensky ovládla jedna skupina, všeobecne známa ako "Anglosasi", ktorú reprezentujú vlajky dobyvateľských štátov USA a Veľkej Británie. Tu to potrebujeme vysvetliť, pretože tento termín je dosť nepresný. Termín "anglosaský" používajú primárne latinskí kronikári a neskorší akademici na označenie civilizácie a ľudí pred rokom 1066/pred Normanmi/pred conquistami/pred feudálnym Anglickom. Títo ľudia sami nepoužívali tento termín na označenie svojho jazyka alebo civilizácie. Hovorili tým, čo nazývali "Englisc", čo dnes jazykovedci nazývajú "Old English", a sami seba nazývali "Anglecynn", teda tí, ktorí sú príbuzní Anglom/angličanom. Správny historický termín pre nich je raná angličtina alebo niekedy stará angličtina.

Zvyšok je zväčša normanská (= vikingská) mytológia alebo skôr protianglická propaganda. Napríklad termín "anglosaské Anglicko" je veľmi zvláštny - presnejšie by bolo "Anglicko ovládané Angličanmi" (pozri nižšie). Ďalším príkladom protianglickej propagandy je moderný termín "anglosaský" na označenie nadávok. Tento čisto protianglický termín sa vzťahuje na slová, ktoré sa do angličtiny často dostali zo stredovekej holandčiny. Napokon, správny politický výraz pre "Anglosasov", výraz používaný najmä neangličanmi vrátane Američanov (napr. americký výraz "WASP"), by bol "Amero-Anglians" - nie "Anglo-Americans". Je to preto, že od roku 1940 a nástupu ameroanglického Churchilla nie je Spojené kráľovstvo ničím iným ako ujačaným, ale zbabelým washingtonským pudlíkom.

Ako alternatívu k nepresnému "Anglosasi" by sme mohli použiť skratku US-UK-CA-AUS-NZ, "Five eyes", na označenie toho, čo by mnohí radšej nazvali "anglosférou". Je to ekvivalent toho, čo Rusi nazývajú "Ruský svet" (Русский мир), čo by sa dalo preložiť ako "Ruskosféra". Zaujímavé je, že západná propaganda tvrdí, že termín "Anglosféra" je úplne prijateľný a slušný, ale termín "Ruský svet", zakázaný vo viacerých krajinách ovládaných elitami menovanými USA, je rasistický, agresívny a dokonca "kacírsky"!

Angličanmi ovládané Anglicko

Dokonca aj tí najvzdelanejší Angličania - a je ich veľa, vzhľadom na otrasné súčasné západné vzdelávacie systémy - poznajú jeden dátum v histórii: 1066. Je to dátum normanskej invázie Viliama Dobyvateľa (správne "bastarda") a pokračujúcej okupácie normanským "establišmentom" s francúzsko-normanským prízvukom vyššej triedy, ktorý sa dnes nazýva "BBC". Nasledovala feudalizácia (feudálny systém bol v Anglicku pred rokom 1066 neznámy) a genocída Angličanov, ktorých pronormanskí/protianglickí propagandistickí historici nazývajú "Anglosasi". To malo za následok vyhnanie tisícov jeho obyvateľov, najmä jeho kráľovskej línie do Kyjeva a mnohých jeho šľachticov do Konštantínopolu.

V Anglicku existoval odpor voči okovám feudálnych Normanov, vyslaných s podporou rímskeho pápeža z vrcholu feudálnej pyramídy a sprevádzaných úžerníkmi z Rouenu, Židmi, ktorí predtým v Anglicku nikdy nežili. Odpor viedli takí ľudoví hrdinovia ako Hereward vo východnom Anglicku a Eadric v západnom Anglicku. Títo ľudoví vodcovia sa pokúšali zopakovať výkon národnej obrany kráľa Alfréda, jediného anglického panovníka, ktorý sa kedy nazýval "Veľký". To, že sa im nepodarilo zopakovať jeho čin, keď v deviatom storočí porazili Vikingov (dánskych pirátov), tým, že v jedenástom storočí porazili Vikingov (normanských pirátov), nie je prekvapujúce. Je to preto, že posledný anglický kráľ Edmund Ironside, prapravnuk kráľa Alfréda, bol už v roku 1016 zavraždený dánskymi Vikingami (dánskymi pirátmi). Po Edmundovi v roku 1016 už neboli žiadni ďalší anglickí králi.

Po Edmundovi Ironsideovi nastúpil vikingský vodca Knut (Canute) a traja zahraniční nástupcovia vrátane napoly normanského, napoly dánskeho zradcu Eduarda "Vyznávača", ktorý v roku 1051 nechal svojimi normanskými agentmi postaviť prvý hrad v Anglicku, čo znamenalo začiatok "hradného Anglicka" (pozri nižšie). Po Vyznávačovi nasledovali Normani, Francúzi (Plantagenetovci), Walesania (Tudorovci), Škóti (Stuartovci), Holanďania (Oranžskí) a Nemci (Hannoverci/Saxe-Coburg-Gotha/"Windsor"). Tieto národy sú pre nezápadných Európanov spoločne známe ako "Frankovia". Zhrnuté: anglický kráľ alebo kráľovná Anglicka neexistovali už viac ako tisíc rokov, od roku 1016. Walesania, Škóti a Íri sa v rôznych obdobiach museli rovnako ako Angličania zmieriť s cudzími, pseudoanglickými panovníkmi.

Európa ovládaná cudzincami

Aká je teda po tejto odchýlke súvislosť s Ukrajinou? Hovoríme o tom všetkom preto, lebo osud Angličanov je len príkladom osudu všetkých neruských Európanov, to znamená, že im vládnu "piráti", cudzie alebo cudzie elity - rovnako ako na dnešnej Ukrajine. Najviditeľnejším symbolom nadvlády a útlaku cudzích elít zostávajú hrady, ktoré postavili na utláčanie ľudí. Je príznačné, že od atlantických pobreží Portugalska a Írska až po najzápadnejšie hranice dnešnej Ukrajiny (vygooglite si mapu a uvidíte), teda v celej neruskej Európe, boli "hrady" znakom útlaku európskych národov pirátskymi elitami. Neruská Európa sa teda viditeľne môže nazývať "hradná Európa". Hrady, aj keď sú dnes v ruinách, boli a sú od jedenásteho storočia kamennými múrmi obohnanými koncentračnými tábormi, strážnymi vežami a symbolmi feudálnej západnej elity.

Keď sa táto feudálna éra skončila, najhoršie, čo sa hradnej Európe stalo, bolo, že objavila Nový svet. To bolo najhoršie, pretože to znamenalo, že tá istá dobyvačná mentalita (napr. "conquistadori") sa bez odporu dostala do zámoria, aby tam zotročila ešte viac národov a premietla do nich pirátstvo, ktoré ponúkala hradná Európa. Ale malo prísť ešte niečo horšie. V dvadsiatom storočí najbohatšia a najmocnejšia kolónia Nového sveta, rovnako ako hradná Európa, genocídovala svoje pôvodné obyvateľstvo, ktoré nazývala "divochmi", akoby to boli divé zvieratá, aby sa zmocnila ich prírodných zdrojov. Po tom, ako poslala tých, čo prežili, do koncentračných táborov, ktoré nazvala "rezerváciami", strážených hradmi, ktoré nazvala "pevnosťami", sa vrátila, aby napadla hradnú Európu, ovládla ju a prenasledovala.

Preto dnes po celej hradnej Európe z veží stredovekých hradov, ako aj z iných hradných európskych budov vrátane hradných európskych "kostolov", ktoré často vyzerajú ako minihrady, vejú ukrajinské vlajky. Prečo? Pretože to nariadili pirátske elity Hradnej Európy menované USA, pretože Ukrajina je pre nich ich súkromnou "rezerváciou", teda ich vlastným koncentračným táborom. Inými slovami, v Hradnej Európe stále vládne cudzia a cudzincami menovaná elita, presne taká istá ako doteraz. Jej nové hrady sa nazývajú "základne" a "tábory", napríklad "letecká základňa Ramstein" v Nemecku alebo "tábor Bondsteel" v Kosove. To isté. Z feudálnej (normanskej/francúzskej) Európy sme sa stali neofeudálnou (americkou) Európou. A "feudálny" sa do moderného jazyka prekladá ako "neokonský", "neoliberálny" alebo jednoducho, najmä pre Rusov, "nacistický". Preto jasne vidíme, že demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny časom nevyhnutne povedie k demilitarizácii a denacifikácii neruskej Európy, teda hradnej Európy.

Záver: Denacifikácia ako politické, ekonomické a ideologické oslobodenie

A ak sa vás opýta prečo, môžete jej povedať, že som vám povedal.
Že som unavený zo vzušných zámkov.
Mám sen, ktorý chcem, aby svet zdieľal,
A hradby zámkov ma privádzajú len do zúfalstva.

Don McLean, Castles in the Air, 1970

V najbližších týždňoch a mesiacoch možno uvidíme ruské vojská v Kyjeve. Uvidíme ich však aj v Berlíne, Viedni, Paríži (tieto tri po druhý raz), Ríme, Madride a Londýne (tieto tri po prvý raz)? Je to veľmi nepravdepodobné, a už vôbec nie, ak si to nebudú želať miestni obyvatelia. Rusko sa nechystá obetovať svojich vojakov (opäť) pre rozmaznaných Európanov. Denacifikáciu totiž na hrad Európy neprinesie vojenská vojna, ale politická, ideologická a ekonomická vojna. Táto hroziaca katastrofa, ktorá už v týchto sparných letných dňoch desí najmä Nemecko a Taliansko, je možno to jediné, čo môže priviesť hradnú Európu k rozumu.

Inými slovami, hrad Európa nebude denacifikovaný zbraňami, ale politikou, peniazmi a ideami. K tomu, žiaľ, nemôže dôjsť, kým hradná Európa nezačne trpieť a potom nezvrhne svoju cudziu pirátsku elitu. Hradná Európa je Európa, ktorú okupujú ruiny, hrady jej zničenej mysle. Denacifikácia je príležitosťou pre všetky národy Hradnej Európy, aby prestali byť napodobeninami Američanov a stali sa opäť sami sebou, ako boli predtým, než bola neofeudálna Európa v minulom storočí importovaná z Nového sveta. Je to príležitosť pre Európanov, aby vyhodili amerických vikingov-nájazdníkov späť za oceán a začali deMacdonaldizáciu a deDisneyizáciu Európy.

Ešte radikálnejšie, doslova radikálne, je denacifikácia príležitosťou pre všetky národy hradnej Európy, aby znovu našli svoju identitu, aby sa vrátili k svojim etnickým koreňom spoza hradnej Európy, spoza vlády cudzích elít. Je to príležitosť pre Britov, aby sa znovu stali Angličanmi, Francúzov, aby sa znovu stali Galmi, Španielov, aby sa znovu stali Mozarabmi, Nemcov, aby sa znovu stali Bavormi, Sasmi, Švábmi a Hessanmi. To naznačuje radikálne budúce smerovanie Európy, návrat ku koreňom, k slobode, k identite. To, čo sa začalo v Mariupole a Donecku, sa nakoniec skončí v Berlíne, Viedni, Paríži, Ríme, Madride a Londýne. To bude koniec tisícročného podvodu, koniec hradnej Európy a prvý deň slobody.