@Atom povedal/-a:

Duchovný úpadok nie je príčina, ale následok a dôsledok aktivácie neg.stavu

A není to obraceně duchovní úpadek je příčinou negativního stavu ?

Negativní stav nastává jako pobídka k duchovnímu růstu a co ukazatel nesprávné cesty.
Byli jsme dokonalí Slované, pak ale přišel temný věk mimo naši kontrolu a bylo po všem, s takovým výkladem nemohu souhlasit.
Dále bytost musí učinit poměrně dlouhou vědomou cestu směrem od Boha, aby došlo Božímu dopuštění.
Trvá to dlouho než upadne, ale cesta k návratu je pak také delší.

Chálil dzirbán:
... porážko moje porážko, moje osvícenosti můj vzdore ...
( když jde do tuhého zvyšuje se aktivita a motivace )

Příklad od Gogola:
Taras Bulba umírá krutou smrtí, ale při umírání nezlomen a stále pln nadšení, odvahy a důvěry, kdežto jeho nepřátelé jsou psychicky otřeseni, protože ho nezlomili. Jeho duchovní výši neohrozil ani velmi negativní stav.

Nie. Negatívny stav, odklon od Boha tu bol vždy, ale len ako možnosť voľby ešte aj v predstvorení. Až časť stvorenia ho voľbami aktivovala zo spiaceho stavu do aktívneho procesu (,odtrhnutie plodu zo stromu poznania dobra a zla'). Boli sme relatívne dokonalí, môže byť ak chceš Slovania, no malá časť relatívne dokonalých bytosti práve na tejto "experimentálnej" planéte (nie nutne Slovanskí predkovia, mohol to byť úplne niekto iný, aj keď pred miliónmi rokov žiadne takéto delenie nebolo, aj telá mali inej štruktúry) s pomocou ďalších mimozemských prišelcov aktivovala proces smerom opačným od Boha. Kto sa nechcel zúčastňovať jednoducho odišiel inde. Iniciátori experimentu všetko fabrikovali vedome a účelovo. Preč od Boha a pozit.princípov, čo najďalej, opačne. ....Áno, jeho ducha, dušu neohrozil, telo áno...Zostup aj cesta k návratu sú subjektívne dlhé no objektívne nie. Čas je relatívny, meniteľný.