ak by sa vam nechcelo citat cely clanok, precitajte si aspon druhu polovicu.

Výhoda Afriky: Skutočné dôvody, prečo sa COVID nedotkol "nerozvinutých krajín

A čo sa môže Amerika naučiť od Afriky
zdroj

Podľa prehľadu Svetovej zdravotníckej organizácie bolo v Afrike k júlu 2022 potvrdených približne 9 miliónov prípadov a 173 900 úmrtí na COVID.

Tieto čísla sú v ostrom kontraste s mierou infekcie a úmrtnosti vo zvyšku sveta. Od začiatku pandémie až doteraz Európa zaznamenala viac ako 239 miliónov potvrdených prípadov a viac ako 2 milióny úmrtí.

"Považujeme to za obyčajné prechladnutie," povedal 53-ročný Illiasou Ibrahim, ktorý pracuje pre medzinárodné neziskové skupiny v Niamey, hlavnom meste Nigeru.

Niger je vnútrozemská krajina, kde sa endemicky vyskytuje malária aj meningitída a priemerná dĺžka života je len 63 rokov.

Ibrahim však pre The Epoch Times uviedol, že nepozná jediného človeka, ktorý by zomrel na COVID.

Takže buď Afričania jednoducho neochorejú na COVID tak často ako Európania, alebo keď ochorejú, neochorejú natoľko, aby to nahlásili. Tak či onak, Afrika je na tom s COVIDom oveľa lepšie ako Európa alebo Spojené štáty.

To nie je to, čo by sme očakávali. Podvýživa, chudoba, nedostatočný prístup k čistej pitnej vode sťažujú zdravý život na mnohých miestach subsaharskej Afriky.

Naši predstavitelia verejného zdravotníctva nám opakovane hovorili, že krajiny s vysokými príjmami sú medicínsky vyspelejšie a vhodnejšie na boj s pandémiami.

Ako je teda možné, že zaostalé krajiny ako Niger sú v porovnaní s rozvinutými krajinami v Amerike a Európe zväčša nezasiahnuté COVID?

Pomoc od črevných červov

V článku z roku 2021 uverejnenom v časopise Evolution, Medicine, and Public Health tím vedcov z Duke University Medical Center skutočne predpovedal, že africké a iné rozvojové krajiny budú mať menej úmrtí a lepšie výsledky ako ekonomicky rozvinutejšie miesta.

Vysvetlili, ako to, že moderná hygiena môže spôsobiť nedostatok biodiverzity v ľudskom tele a že táto diverzita pomáha imunitnému systému nereagovať prehnane na vírusové alebo bakteriálne infekcie.

Podľa týchto výskumníkov neprítomnosť črevných červov, známych aj ako helminty, u ľudí v krajinách s vysokými príjmami ohrozuje ich zdravie, čím sú náchylnejší na závažné infekcie COVIDu.

Hoci je správna hygiena dôležitá na zastavenie šírenia infekčných ochorení, nie všetky účinky hygieny sú prospešné. Podľa hygienickej hypotézy, ktorú koncom 80. rokov 20. storočia v časopise British Medical Journal prvýkrát navrhol britský epidemiológ Dr. David Strachan, môže prílišná hygiena v skutočnosti spôsobiť, že ľudia budú náchylnejší na niektoré autoimunitné ochorenia.

Hoci podľa zaužívaného názoru sú komenzálne červy, ako sú helminty, parazity spôsobujúce choroby bez akéhokoľvek prínosu, nové dôkazy naznačujú, že črevné červy sú pre našu imunitnú funkciu a celkové zdravie kľúčové, aby sa nám darilo.

Ako v článku z roku 2016 zdôraznil Dr. William Parker, imunológ a odborník na symbiotické červy, môžu "znieť nechutne", ale helminty sú zodpovedné za stimuláciu tela k produkcii protizápalových molekúl a stimulujú budovanie zdravej imunity.

Parker je jedným zo spoluautorov článku z roku 2021, v ktorom vedci podrobne opísali, ako môže strata helmintov v tele v dôsledku prílišnej hygieny spôsobiť náchylnosť na chronické zápalové ochorenia, ako sú autoimunitné poruchy a alergie.

To by mohlo vysvetliť, prečo je chorobnosť a úmrtnosť na COVID-19 vyššia v rozvinutých krajinách, kde sú autoimunitné ochorenia a "vyčerpanie biómu" bežné.

Vyčerpanie biómu sa vzťahuje na nedostatočnú rozmanitosť organizmov u ľudí, medzi ktoré patria naše vlastné ľudské bunky, ako aj baktérie, huby, živočíšne parazity a protisty.

Títo vedci predpokladajú, že hlavným dôvodom, prečo COVID-19 nezasiahol africké krajiny, je skutočnosť, že väčšina obyvateľstva v krajine, ako je Niger, spolužije s helmintmi a títo helminti zabraňujú väčším nepriaznivým účinkom vírusu.

Výsledky vďaka ivermektínu

Podľa tímu výskumníkov z Kolumbie môže byť ďalším dôvodom, prečo Afrika dosahuje oveľa lepšie výsledky ako Európa a Amerika, rozšírené používanie ivermektínu.

Ivermektín sa používa preventívne na liečbu riečnej slepoty (onchocerkózy).

V štúdii z roku 2021 uverejnenej v časopise American Journal of Therapeutics sa skúmala účinnosť ivermektínu na prevenciu a liečbu infekcie COVID-19. Títo výskumníci zistili, že "použitie ivermektínu na začiatku klinického priebehu môže znížiť počet prípadov prechádzajúcich do závažného ochorenia".

Hoci ivermektín zostáva kontroverzný, lekári na celom svete hlásili vynikajúce výsledky pri použití ivermektínu ako súčasti protokolu včasnej liečby.

Opatrenia, ktoré situáciu zhoršili

Agresívne liečebné postupy, ktoré sa v západných krajinách používali na potlačenie COVID-19, mohli paradoxne situáciu ešte zhoršiť.

Illiasou Ibrahim pre The Epoch Times povedal, že za posledné dva roky si len niekoľkokrát nasadil masku, ale len preto, aby sa vyhol prachu a nepríjemnému zápachu, a že v Nigeri sa nikto nikdy spoločensky nevzdialil.

"Vždy sme udržiavali rovnaké kontaktné návyky," vysvetlil Ibrahim.

Podľa najnovších vedeckých poznatkov slogan "masky zachraňujú životy" nie je pravdivý.

Takmer v každom prípade, keď sa porovná miera nákazy COVID v oblasti Kalifornského zálivu v okresoch, ktoré vyžadujú nútené maskovanie, a v okresoch, ktoré ho nevyžadujú, je miera nákazy buď vyššia tam, kde sa maskovanie vyžaduje, alebo podobná.

V štúdii z roku 2022 uverejnenej v časopise Medicine sa porovnávala miera úmrtnosti na COVID medzi okresmi v Kansase, ktoré majú povinnosť maskovania, a tými, ktoré ju nemajú.

V okresoch s povinnosťou maskovania bolo zaznamenaných o 50 % viac úmrtí na COVID-19 ako v okresoch bez maskovania.

Ako v tejto štúdii vysvetlil Zacharias Fögen, lekár pôsobiaci v Nemecku, ľudia nosiaci masky nevedome uchovávali kvapôčky vírusu vo svojich maskách a opätovne ich vdychovali do pľúc.

Podľa doktora Fögena teda maskovanie v skutočnosti zvyšuje vírusovú záťaž, pretože spôsobuje, že ľudia znovu vdychujú častice, ktoré už dýchacie cesty zámerne odstránili.

V roku 2020 rozsiahla randomizovaná kontrolovaná štúdia vykonaná v Dánsku, publikovaná v časopise Annals of Internal Medicine, nezistila žiadny štatisticky významný ochranný účinok u ľudí, ktorí nosili masky, v porovnaní s ľuďmi, ktorí ich nenosili.

Iné vedecké poznatky ukázali, že "zadržiavanie vlhkosti, opakované používanie látkových masiek a slabá filtrácia môžu viesť k zvýšenému riziku infekcie".

Ako nedávno informoval denník The Epoch Times, neurológovia zistili, že maskovanie môže ohroziť aj zdravie mozgu.

Sociálny odstup škodí našmu zdraviu

Ďalším bežným opatrením, ktoré sa zaviedlo na spomalenie šírenia COVID-19 v Európe a Amerike, bol sociálny dištanc, ale v mnohých afrických krajinách sa prakticky nepoužíval.

Dr. Byram Bridle, imunológ z Guelphskej univerzity v Kanade, povedal reportérovi denníka The Guardian, že sociálna izolácia detí obmedzuje ich kontakt s prírodným svetom, ktorý je plný mikróbov, ktoré pomáhajú posilňovať imunitný systém.

Ľudia nútení k sociálnej dištancii majú nedostatok mikróbov a po návrate z izolácie sú viac ohrození celým radom zápalových ochorení.

Zistil to aj Dr. Thomas Murray, profesor pediatrie z Yaleovej univerzity a špecialista na infekčné choroby. Ako sa uvádza v nedávnom článku v denníku New York Post, Murray a ďalší zaznamenávajú šokujúco vysoký nárast respiračných vírusov po výlukách a zatvorení škôl v rokoch 2020 a 2021.

Zdá sa, že sociálne odlúčenie viedlo k tomu, že sa u detí vyskytlo viac závažných vírusových a bakteriálnych infekcií.

Sociálna izolácia nedokázala zastaviť šírenie COVID-19 v Európe ani v Spojených štátoch. Nútenie ľudí - detí aj dospelých - k izolácii však malo negatívne účinky na našu fyzickú aj emocionálnu pohodu.

Vírus verzus vakcíny

Zatiaľ čo nízka miera očkovania v nerozvinutých krajinách bola označovaná za problém globálnej nerovnosti, teraz máme údaje, ktoré naznačujú, že neočkovanie môže mať v skutočnosti ochranný účinok a viesť k menšiemu počtu úmrtí na COVID.

Ako vysvetľuje v článku Dr. Joseph Mercola, autor knihy "The Truth About COVID-19" (Pravda o COVID-19) a odborník na zdravie, ktorý podrobne skúma údaje o pandémii, miera očkovania v subsaharskej Afrike je menej ako 6 %. Napriek tomu, že Afrika tvorí viac ako 17 percent svetovej populácie, na celosvetovom počte úmrtí na COVID-19 sa podieľa len 3 percentami.

Nezamýšľané negatívne účinky vysokej miery očkovania v rozvinutých krajinách, ako sú Spojené štáty, sú desivé. K 15. júlu 2022 bolo CDC a FDA prostredníctvom VAERS, systému hlásenia nežiaducich udalostí pri očkovaní, nahlásených 1 350 947 nežiaducich udalostí.

V týchto hláseniach je zahrnutých 29 635 úmrtí po vakcínach COVID.

Lepšie výsledky v Afrike môžu mať aj iné vysvetlenia, vrátane optimálnej hladiny vitamínu D zo slnečného žiarenia a mladšej populácie. Je však veľmi pravdepodobné, že rozmanitý africký bióm, bohatý na helminty a prospešné mikróby, nedostatok maskovania a sociálneho odstupu, prístup k ivermektínu a nízka miera zaočkovanosti na kontinente - to všetko dáva Afrike výhodu v boji proti COVID-19.

Vyzerá to tak, že Amerika sa má od Afriky v oblasti zvládania pandémií čo učiť.