Zaujímavá téma a zaujímavé pozadie spisovateľského úsvitu Puškina. Ja mám práve rozčítané jeho skazky, teraz som dočítal Ruslana a Ľudmilu. Čítam knihu "Rozprávky A.S. Puškina" - nádherná kniha, pri ktorej sa aj učím čítať rusky.
Ale k veci - zaujali ma v už prečítaných rozprávkach 3 skutočnosti:
1. pôvodný význam slov je naozaj dôležitý a v dnešnej dobe sa ich význam prekrúca. Niekoľkokrát bolo spomenuté slovo "úžasný" a všetko v negatívnom zmysle.
2. Počas terajšej špeciálnej operácie sa ozvučuje, že si rusi zoberú naspäť tradičné ruské mestá Charkov, Odesu,... Pritom v Ruslanovi a Ľudmile je niekoľkokrát spomínaný Kyjev ako ruské mesto. Takže necháme sa "prekvapiť" čo si všetko rusi zoberú alebo to už vieme dopredu predikovať?
3. v týchto rozprávkach je prítomný boj dobra a zla, dobro nakoniec zvíťazí. Čo je ale zvláštne (vzhľadom na dnešné západné rozprávky), tak na konci ten dobrý odpúšťa neprávosti tomu zlému. Nezničí ho, dáva mu druhú šancu. A to je asi najdôležitejšie posolstvo, čo som tam čítal. A vidíme to aj počas vojen - či už za 2.svetovej vojny (rusi nezničili nemecko) a teraz neničia zajatcov z radov ukrajinských vojakov, ale im dávajú druhú šancu. Urobili by to isté aj západniari? Pochybujem...
Každopádne čakám na rozbor "O cárovi Saltánovi".