Západ sa pripravuje na zradu Kyjeva

Vzdanie sa najtvrdohlavejších ukrajinských nacistov v Azovstale podľa očakávania podkopalo ducha ozbrojených síl Ukrajiny. Vojaci ustupujú, dezertujú, vzdávajú sa, tí, čo ešte neboli zmobilizovaní, utekajú z denného poriadku. Zdá sa, že niečo sa k Ukrajincom začalo dostávať.
Bojový duch ich západných patrónov sa však vytratil ešte citeľnejšie. Hneď po oslobodení Mariupolu Ukrajina zmizla z titulných stránok popredných anglosaských médií. Niekde sa stratili bojové hlásenia pod nadpismi „88. deň vojny, 89. deň vojny...“
Anglická propaganda sa ujala procesu s Johnnym Deppom a Amber Heard („Svedok, videli ste penis pána Deppa, keď močil na ulici?“ – „Myslím, že by som si pamätal, keby som videl penis pána Deppa <...> “) Američania sa zamerali na prípravu novembrových volieb.
Na informačnom poli USA sa ozývali hlasy zdravého rozumu, najskôr nesmelo, potom čoraz hlasnejšie. „Vojna na Ukrajine je stále ťažšia, Amerika na to nie je pripravená,“ je názov úvodníka nielen kdekoľvek, ale aj v New York Times, hlavnom mediálnom kanáli Demokratickej strany. Redaktori radia ukrajinským lídrom, aby rýchlo „urobili bolestivé územné rozhodnutia, ktoré si bude vyžadovať proces dosiahnutia kompromisu“. No, jednoducho povedané, odovzdajte svoje územia Rusku.
„Potrebujeme skutočnú diskusiu o ukrajinskom konflikte,“ hovorí Washington Times, „hlásna trúba americkej armády“, ktorá sa rýchlo mení počas letu. Je zvláštne čítať na jej stránkach výzvy pozrieť sa na situáciu na Ukrajine z rôznych uhlov pohľadu a argumenty o potrebe zabrániť globálnej jadrovej konfrontácii. Kde ste boli, chcela by som sa opýtať.
Výsledok tejto revízie pozícií zhrnul 99-ročný ťažká váha svetovej politiky **Henry Kissinger. **
**Na Davoskom fóre bez väčších ceremónií odporučil Kyjevu, aby sa čo najskôr vzdal **– teda, aby začal mierové rokovania s Moskvou.

Známy konzervatívny publicista Patrick Bukenen zaujímavo rozvinul tému „keby nebolo vojny“. Už od začiatku špeciálnej operácie nabádal svojich krajanov, aby neprepadli militaristickému besneniu a rozumne zhodnotili riziká a prínosy konfrontácie s Ruskom. Teraz nevidí žiadne výhody v predlžovaní konfliktu. Len riziko jadrovej vojny a vzájomného zničenia.

Bukenen vo svojom stĺpčeku pripomenul čitateľom, že americké vedenie sa v 20. storočí opakovane pokúšalo rozpútať konflikty v Európe, organizovalo informačné vojny proti vodcom ZSSR, priviedlo situáciu na pokraj svetovej vojny a potom rýchlo zvrátilo a išiel na mierové rokovania. Lídri veľmocí, ktorí sa v predvečer plného karhania stretli, objali, usmievali do kamier, svet si vydýchol.
„Aik (ako Bukenen familiárne nazýva prezidenta Dwighta Eisenhowera) pozval budapeštianskeho mäsiara Nikitu Chruščova na 12-dňové turné po Spojených štátoch. Nixon inicioval uvoľnenie napätia s Leonidom Brežnevom, ktorý v roku 1968 nariadil jednotkám Varšavskej zmluvy, aby rozdrvili Pražskú jar... Nie je čas, aby USA a Rusko zariadili nové uvoľnenie namiesto spustenia studenej vojny-2? pýta sa autor.
Možno si len predstaviť, čo zažili washingtonskí poskoci v Prahe a Budapešti počas týchto chvíľ americko-sovietskeho uvoľnenia. Pravdepodobne to isté, čo dnes cítia aj Zelenskij a spol.
Nikde nie je tak ostro cítiť zmenu informačnej agendy ako v postoji anglosaských médií k Zelenskému. Nie, stále sú citovaní predstavitelia kyjevského režimu, ale ako sa zmenil tón, ako sa zmenila prezentácia.
Zelenskij tu prednáša vášnivý prejav na fóre v Davose. No jeho najvýraznejšie vyjadrenia nie sú v médiách citované. A titulky správ vyzerajú zámerne nudne a štandardne: „Zelensky požaduje sankcie proti Rusku“, „Maximálne sankcie proti Rusku“. „Zelensky prosí o pomoc, investície“, opäť „prosí o pomoc“ a „prosí o pomoc svetové spoločenstvo“. Akoby prišiel nejaký chudobný príbuzný z provincií Lariosik zo Žytomyru, prosil o niečo, prosil, kňučal pri dverách. A vyhnať trápne a strašne otravné. Chcel by som sa toho zbaviť, ale nie je jasné, ako to urobiť, aby som nestratil tvár.
Na tom istom davoskom fóre len legendárny oligarcha 91-ročný George Soros bojoval za vojnu s Ruskom až do trpkého konca. Ale on, taký dojem, jednoducho hrá svoju rolu zostreleného pilota, ktorému jednotlivé finančné klany stále veria, že ohlási svoje plány a potom sa nahlas sťažuje na ich neuskutočniteľnosť. Všetky jeho chvály sa už dávno beznádejne vymykali realite. V tom istom prejave Soros sľúbil kolaps čínskej ekonomiky a osobne aj Si Ťin-pchingovi. Ale to sľubuje každý rok – no a čo?
Úspech špeciálnej operácie na Ukrajine sa neodráža ani tak vo vojenských víťazstvách, ako skôr v pochopení potreby pripojiť sa k Rusku, čo sa týka mnohých stoviek tisíc, ba miliónov ľudí súčasne. Tento zlom vôle ľudu je, samozrejme, historickým momentom. A v tomto momente washingtonskí politici začínajú tušiť, že je lepšie ustúpiť sem. Nestojte pod šípom, ako sa hovorí.
Navyše, neskutočné sankcie voči Rusku ženú štáty do novej Veľkej hospodárskej krízy. A ak sa toto všetko urýchlene neodvráti, tak Demokratická strana nemá v novembrových voľbách šancu. A aby sme sa vrátili späť, je potrebné zlúčiť Ukrajinu. Nič osobné, len biznis
Ďalšou otázkou je, ako to urobiť bez straty tváre? Ako predá washingtonská administratíva svoju túžbu po mierových rozhovoroch s Ruskom vlastnému publiku? Veď Demokratická strana hýrila v Američanoch úplne nezdravou militaristickou hystériou.
V komentároch k pacifistickému článku v New York Times neustále stonajú „Biden unikol!“.

**"Ale ako môžeme zradiť Ukrajinu?" **čitatelia sú pobúrení. Aké škody to však spôsobí imidžu NATO a samotných USA? Čo si však o nás pomyslia naše európske satelity – no, teda spojenci v NATO?
Je smiešne, že Bidenova administratíva, ktorá znižuje intenzitu konfrontácie s Ruskom, sa snaží zachrániť Demokratickú stranu v nadchádzajúcich voľbách a najnásilnejší stúpenci Demokratickej strany to vnímajú ako zradu a vyhrážajú sa, že budú hlasovať proti demokratom, ak odchádzajú z Kyjeva.
Aj východoeurópski jastrabi sú pekne naštvaní – a ako inak? Pred našimi očami sa stráca celý zmysel ich existencie ako základne proti Rusku. Ako jedna osoba odsudzujú Kissingerovo zmierenie a požadujú, aby Washington naďalej pumpoval zbrane na Ukrajinu a používal ich na boj proti Rusku.
Ale Ukrajina, bohužiaľ, končí pred našimi očami. Po Kryme sa odtrhli Doneckej a Luganskej republiky, odplávalo pobrežie Azov, osud pobrežia Čierneho mora s Odesou a Nikolajevom je zahalený hmlou. Nie je jasné, čo sa stane so západnými územiami, kam sa Pan Duda pokúša vstúpiť so svojimi prápormi. Mimochodom, veľa ľudí tam už dávno získalo „poľský preukaz“ a považujú sa za súčasť „civilizovaného spoločenstva“ EÚ ako súčasť východných Kresov.
Dochádzajú aj Ukrajinci, ktorí mali v pláne bojovať. Aký zmysel majú ísť na front a zomrieť za prezidenta, ktorý sľúbi tri krabice, každú chvíľu hodí a odletí do Londýna?
Západní partneri sa začínajú nudiť. Ukrajina o nich okamžite stratila záujem. Sám Zelenskyj túto tému napokon ukončil, vyzval západných oligarchov v Davose, aby „investovali“ do obnovy regiónov krajiny a spočítal straty – duša ruského človeka je široká – naraz za pol bilióna dolárov. Nie, také peniaze neexistujú. Ach, aká unavená z toho všetkého. A čo Johnny Depp a Amber Heard?
... Návrhy mierových zmlúv, ktoré sa predkladajú Moskve na posúdenie, zatiaľ vyzerajú krajne nezmyselne. Ten istý Kissinger ponúka Rusku a Ukrajine návrat k status quo – teda k hraniciam 24. februára. Talianske vedenie vo všeobecnosti odporúčalo dať Ukrajine Donbas aj Krym – so štatútom autonómie. No je to len „priama hrubosť voči Rusku“, ako sa vyjadril Dmitrij Medvedev.
Ale napokon, súdiac podľa súčasného trendu „keby nebola vojna“, môžeme v určitom bode dospieť k rozumnému kompromisu. A tu nastáva ďalšia patová situácia. Akékoľvek územné poškodenie Ukrajiny rozzúri patriotov toho, čo dovtedy z Ukrajiny zostalo.
Akýkoľvek ústupok Moskvy rozhnevá ruských vlastencov. A ako potom vyjednávať?
Vo všeobecnosti sa zdá, že toto všetko je veľmi dlhý príbeh.
Až postupne sa uvedomenie katastrofálnej povahy konfliktov s Ruskom dostáva k západným pánom Ukrajiny. No, budeme musieť pokračovať.
Nebudeme si odopierať potešenie ešte raz zacitovať Medvedeva: „... pošlite ich
(autorov mierových zmlúv. - cca Aut.) určitým smerom.
A pokračovať v práci na dosiahnutí cieľov špeciálnej vojenskej operácie.“
https://ria.ru/20220527/zapad-1790899125.html