Odpoveď je v miere. Rovný diel za rozdielne snaženie je marxizmus. Je zlý, rovnako ako nerovnosť/nesúmeriteľnosť (prehnané ohodnotenie). Toto by mal vedieť aj podpriemerný študent KSB.

V starovekom Grécku bol za nemorálneho považovaný ten, kto mal 3-5 krát väčší príjem, než bol základ. Takže takéto rozpätie je v poriadku a správne. Rovnaký plat nemotivuje k snaženiu. Rovnako enormne veľký plat nemotivuje k snaženiu.

V Spojených štátoch amerických pred pár desaťročiami zistili, že ak je plat vyšší než nejakých 7-8 tisíc dolárov, u ľudí už nestúpa šťastie a zároveň klesá produktivita. Toto už nielenže presahuje morálne ohodnotenie starovekých Grékov, ale je dokonca na škodu.

Pri hrdlačení za pár šupov o šťastí nemôže byť reč. Slobodný môže byť len ten, kto nemá starosť o existenciu. Spravodlivé je oceniť snaženie a užitočnosť, ale zároveň v primeranej miere, nie prehnane, pretože potom to už nie je spravodlivé.