Prevádzači voľakedy robili to, že zobrali peniaze za dovoz do Nemecka, ale nechceli riskovať, tak ich vypustili u nás. A Afgánci či iní sa čudovali, prečo tu nehovoríme po nemecky. Potom sa ich museli ujať organizácie ako IOM, aby im sprostredkovali návrat domov. Dokonca mali istý čas aj podporu na štart doma, keďže doma všetko predali a vracali sa do ničoty.