@Neo povedal/-a:

@jardob povedal/-a:

Problém je, že každá jedna inteligentná bytosť potrebuje čas na myslenie, rozprávanie, a tvorenie. Bez času nie je možné myslieť a bez času nie je možné nič stvoriť. Moment, keď sa zastaví čas, sa podobá momentu, keď stratíš vedomie. V takom stave sa nedá robiť nič. T.j. aj Boh potrebuje tok času, aby mohol plánovať a vôbec niečo stvoriť. Háčik je len v tom, že náš materiálny čas, a čas v Božej mysli sú dva odlišné časy, ktoré sa navzájom nijako neovlyvňujú. Čas v Božej mysli vyzerá byť objektívnym. A náš čas v materiálnom svete je umelo stvorený čas. Človek čas vníma tak, že je schopný vôbec vnímať zmeny okolo seba a v sebe (že je schopný si vôbec uvedomovať svoju existenciu).

A co keby si sa skusil na to pozriet z takehoto pohladu. Suhlasim, kazda inteligentna bytost potrebuje cas, aby mohla fungovat. Ale to je na urovni klasickej fyziky, ci uz pozemskej alebo alfacentaurskej klasickej fyziky a pod. Ale ked sa na to pozrieme z hladiska kvantovej fyziky (myslim univerzalnej kvantovej fyziky, ktora by mala platit pre cely vesmir), tak tam uz ten cas nie je potrebny. A ak je HNR sucast tejto urovne alebo podobnej, alebo ta uroven je sam HNR, tak nepotrebuje cas na to, aby nieco vytvoril alebo vymyslel. On uz ked si to pomysli, tak je to vytvorene.

Neviem, asi mám nejaké medzery. Viem, že v kvantovom stave panuje akási neurčitosť, a týka sa aj času.
Aké javy konkrétne si mal na mysli ty, že by sa mohli diať bez času? Veď aj kvantový skok elektronu z jednej orbity na druhú, hoci sa deje okamžite, je prejavom času: elektron je na 4. orbite a potom zrazu na 5. orbite - bez času by to nešlo, aj keď šlo o okamžitú zmenu. Dôležitá bola tá zmena, nie to, ako dlho trval skok.
Procesor v PC vykonáva zástup inštrukcií. Pre dokázanie potreby času je úplne jedno, či jeden takt trvá mikrosekundu, alebo nanosekundu, podstatné je, že sa menia inštrukcie, ktoré sú naskladané za sebou v rade, a procesor ich spracováva.
Dynamika sa dá do statiky "preniesť" napríklad tak, že dej natočím na flešku. A potom celý dej staticky existuje na fleške, a môžem si ho prehrávať dozadu aj dopredu. Natočený čas zamrzol, a môj čas, ako pozorovateľa, beží. Ale to je len symbolický obraz pohľadu na ťažko predstaviteľné veci...