@dum

Prvá myšlienka stvorenej mysle je "ja som,ja existujem

Ak tým myslíš to, čo aj ja. Tak potom ide o opis fenoménu, ktorý sa naozaj ťažko vysvetľuje, pretože na to neexistuje výraz, všetky podobné výrazy, ktoré by sa dali použiť, sú použité na iné veci, a majú zmiešané pojmové hranice s inými vecami.

Keďže bábo, ktoré príde na svet nevie rozprávať, nepozná jediné slovo, tak by som skôr povedal, že jeho prvá myšlienka je vnemová. Prvou informáciou bábätka ešte v maternici je vnem.
"vnímam, teda žijem!" (miesto "myslím, teda som", pretože existencia nie je o intelekte)

Nejaký fanúšik IT a umelej inteligencie by mohol povedať, že aj robot dokáže myslieť a vnímať okolitý svet cez senzory a myslieť cez elektroniku. Lenže tu je práve ten zásadný rozdiel... Život, to nie sú algoritmy... Život je schopnosť vnímať a na to netreba oči, uši, kožu... vnímať dokáže aj biopole, cez svoje senzory, ale to je stále hmota. Jemná, ale hmota... Vnímanie nepotrebuje vôbec žiadnu rozmeranú hmotu. Vnímanie je to, čo hmotu stvorilo. V spolupráci s intelektom a vôľou. Lenže na oveľa vyššej, než ľudskej úrovni. Na úrovni HNR.

Práve pri pohľade na kybernetický svet sa dá uvedomiť, že všetko sa dá "stvoriť" a naprogramovať. Aj ľudská psychika. Dá sa vytvoriť replika ľudskej psychiky, možno nie tak dokonalej ako originál, lebo ľudská psychika je pripojená na mnoho kanálov (na Boha, egregory, atď...). Ale tá podstata sa tam zobrazuje. Psychika nie je život. Sú to len algoritmy, postupnosť logických krokov. To, čo je naozaj živé, a čo nemá žiadny robot, je schopnosť vnímať. Našich 5 zmyslov je len malá hrstka z celej škály možných zmyslov, teoreticky. Osobne verím, že túto najvyššiu schopnosť, schopnosť vnímania, máme požičanú od Boha, a že je to On sám, kto cez nás vníma... Len človek má izolovanú pamäť od pamäte celku (Boha), preto si myslí, že je pozemšťan XY.
T.j. verím, že Boh sa pozerá na svet, okrem iného, zmyslami človeka. Len má oblečenú košeľu algoritmiky ľudskej osobnosti (psychiku konkrétneho človeka), a na tom ešte oblečený kabát fyzického tela.
Vnímanie je pozorovateľ, v kabínke tmavej vnútorného sveta, v ktorej je jedna obrazovka vnútorného sveta, a druhá obrazovka (oči) do vonkajšieho sveta. V nej sleduje film, v ktorom hrá hlavnú úlohu pozemšťan s konkrétnym menom a rozvíjajúcim sa od detstva konkrétnym charakterom.

Mnoho ľudí považuje seba za túto kabínku s filmom. No v skutočnosti, jeho pravým ja je (podľa mňa) pozorovateľ v kabínke. A tým pozorovateľom je Boh, presnejšie Božia iskra, "úlomok" z Boha, ktorý sa z nejakého dôvodu rozhodol nechať zavrieť do tejto skrinky, kde sa dočasne vzdal pamäte na to kým bol a kým je, a nechal sa vtiahnuť do deja, ktorý v kabínke sleduje.

Neviem, či tohto pozorovateľa, to jest skutočné vedomie (vnímanie) majú aj iné živočíchy. Ja sa k nim správam, ako keby toho Boha v sebe mali. Ale som si istý, že robot je len prázdna temná skrinka bez pozorovateľa, kde sa premieta film, ale v skrinke ho nikto nepozerá.