„Vitajte na „nebesiach“ – Edo, Boris, Igor, Richard a aj Ty – Veronika!“

V jedno pekné ráno si kráčajú Edo, Boris, Igor, Richard, Veronika po ulici, keď tu zrazu sa potknú a spadnú na hubu. Ukázalo sa, že to bol u niekoho infarkt, u niekoho porážka. A pretože podľa hesla „Zdravie nie je biznis“ , nemala blízka nemocnica dostatok personálu, – tak všetci – zomreli.
Onedlho stáli pred nebeskou bránou a Svätý Peter ich privítal:
„Vitajte na nebesiach Edko, Boris, Riško, Igi aj Ty Nika! No skôr, než sa tu usadíte, tak sa zdá, že tu máme malý problém. Málokedy tu máme slovenských politikov a tak nie sme si úplne istí, čo s vami“.

„To nie je žiaden problém, jednoducho nás pustite ďalej, sme dobrí ľudia, nemáme žiadne hriechy!“, hovorí Igor.

„Rád by som vás pustil ďalej, ale mám pokyny priamo od Boha. Hovorí, že po zavedení novej politiky v nebi musíte stráviť jeden deň v Pekle a jeden deň v Nebi. A potom si sami vyberiete, kde chcete stráviť večnosť.

„Ale my sme už rozhodnutí! Chceme do Neba!“
„Páni a dáma, nedá sa nič robiť, pokyn od najvyššieho sa musí splniť!“ „A tak ich svätý Peter odviedol k výťahu a zišli dolu do Pekla.
Brána pekla sa otvorila a všetci sa ocitli na krásnej zelenej lúke. Pripadali si tam ako v Raji. Zelená tráva, slnko svieti, a nie je príliš teplo. Veje mierny vlhký vetrík. Všade sú malé krčmy s pivom, párkami a údenými kolenami, tienené šumiacimi stromami.
Všade postávajú slávni politici. Všetci sa voľne prechádzajú, hrajú kolky a futbal. Na obed si dávajú bifteky, grilované prasiatka, šampanské a pivečko. Sám diabol im priniesol orosené pivečko a rezne. „Dajte si!“
„Nie – sľúbili sme, že už nebudeme toľko jesť a budeme štíhli!“ – svorne hovoria všetci. „Toto je Peklo!“ – Tu môžete jesť a piť, čo chcete, neuškodí vám to, naopak – iba vám to prospeje!“
Všetci si teda dajú a zisťujú, že sa im ten diabol celkom páči, že je to fajn chlapík, ktorý vie rozprávať korenené vtipy a vystrájať ostatným kanadské žartíky. Jednoducho to, čo majú tak radi. Všetci si skvelo užívajú a skôr, než si to uvedomia, deň sa skončí.
Všetci sa s nimi búrlivo lúčia a mávajú im, keď nastupujú do výťahu. Keď sa dvere výťahu znovu otvoria, všetci sú opäť pri bráne Raja a svätý Peter už ich čaká.

„Tak a teraz je čas na návštevu Neba“ a otvára im bránu. A ďalších 24 hodín musia Edo, Boris, Riško, Igi a Veronička tráviť čas s partiou čestných ľudí, ktorí majú radi spoločnosť, ale hovoria o iných veciach, ako o jedle, pití, peniazoch a chovajú sa k sebe slušne a úctivo. Žiadne hrubé vtipy, žiadne kanadské žartíky.
Nie sú tam ani malé krčmičky a aj keď jedlo je dobré, biftek a údené kolienka – to nie sú! A všetci sú tu chudí! Niet tu nikoho, koho by poznali. A naviac, nikto sa k nim nespráva, ako k dôležitým osobám!
„No teda, na takéto niečo nás nikto nepripravil“! a ani žiaden poslanec sa o tom nezmienil, hovoria si. Deň sa skončil a svätý Peter sa vrátil.

„Tak – strávili ste deň v Pekle a deň v Nebi. Teraz si vyberte, kde chcete stráviť Večnosť!“
Edko, Borko, Igi, Riško i Veronička dlho nepremýšľajú a rozhodujú sa ihneď.
„Nikdy sme si nemysleli, že toto povieme – vieš – Nebo bolo krásne a tak, ale i tak si myslíme, že patríme k priateľom do Pekla!“
Tak ich Peter odvedie k výťahu.. Dvere výťahu sa otvárajú a všetci sa ocitnú uprostred pustatiny, pokrytou špinou, smeťami a toxickým odpadom. Vyzerá to ako púšť, ale je to ešte 100 x – horšie.
Všetci sú úplne vydesení, keď vidia svojich priateľov, oblečených v zdrapoch handier, sú prikovaní k reťaziam a tak zbierajú odpad do vriec. Stonajú a vzdychajú od bolesti, tváre a ruky majú čierne od špiny. Diabol k nim pristúpi a objíme ich okolo ramien.

Po chvíľke, keď sa trochu otrasú, povedia:
„Tomuto nerozumieme, boli sme tu včera, všade slniečko, trávička zelená, pivo tieklo prúdom. Len sme si tu užívali a všetko bolo také skvelé. A teraz je tu pustatina, všade iba bordel a všetci tu vyzerajú tak veľmi biedne!“
Diabol sa na nich pozrie, prefíkane sa usmeje a povie:
„No viete, moji zlatí, ale včera to bola volebná kampaň. Dnes ste si nás už – zvolili!“