@Ogar Valach povedal/-a:

Ak by bolo referendum na celej Ukrajine a väčšina obyvateľstva by sa vyjadrila za pripojenie Ukrajiny (nielen jednotlivých častí) k RF, to by bola úplne iná pesnička. Pretože keď sa to deje len v niektorých regiónoch, nemožno hovoriť o žiadnej demokracii. Naopak.

Donecká a Luhanská samosprávne oblasti (nie samozvané republiky), sú jediné časti Ukrajiny, kde sa zachovala štátnosť a odkiaľ by sa mala rozšíriť na celú Ukrajinu. Ako, neviem. Takto sa vytvorí precedens, že sa všetko rozpadne - štáty aj medzinárodné právo. Áno, potom sa bude musieť znovu zložiť. Ale prežijú dovtedy malé štáty a hlavne národy? Alebo zo Slovákov bude dva a pol miliónová menšina (pretože približne toľko nás v našom štáte reálne je) v nejakom novom celku?

Ogar, rozumný a logický príspevok z hľadiska toho, ako to fungovalo/nefungovalo doteraz.
Avšak Medzinárodné právo sa už de facto rozpadlo, a nie dnes, a ani nie v dôsledku referenda v ruskojazyčných častiach zlepenca menom Ukrajina.
Poslednými významnými udalosťami, kedy sa Európa ešte viac rozdrobila, bol rozpad ZSSR a predtým 1.svetová vojna, kedy sa konečne podarilo roztrhať na kúsky Uhorsko aj teritoriálne. A o to Uhorsko predovšetkým išlo, pretože sa týmto zavŕšil proces zničenia Svätoplukovej Veľkej Maravy, započatý vojnou medzi jeho synmi. To Uhorsko bolo vnútorne roztrhané na kúsky už dávnejšie, začalo to potlačením Dóžovho povstania (sociálny rozkol), dočasným rozparcelovaním Uhorska počas tureckých vojen a následne vytváraním idey veľkomaďarstva Habsburgovcami, ktorá nebadane začala už na prelome 17. a 18. storočia, a tak sa Uhorsko premenilo v rámci RU monarchie na žalár národov. A hranice nových štátov a dočasných zlepencov (ČSR, Rumunsko, Juhoslávia) boli Londýnom už vtedy ťahané tak, aby ani po ďalšom rozpade (ČSFR) pokoj nebol. Tak ako ohľadom ľudí ruskojazyčných oblastí Ukrajiny sa ani Lenin, ani Stalin, ani Chruščov, ani Jeľcin nikdy nepýtali, kde chcú žiť, len ich jednoducho šupli tam, kam si oni v kancelárii zmysleli, tak takisto sa nikto nikdy nepýtal ani národov Uhorska a naposledy ani v začiatkoch ČSR (obce na poľsko-slovenskom pomedzí (viď film Noční jazdci s Dočolomanským a Brzobohatým) a jej rozpadu (Mníchovská zrada), tak ani v prípade rozdelenia ČSFR.
Karta Európy a sveta sa bude prekresľovať. No nie tak, ako doteraz pod skrytým diktátom Londýna, ale tak, ako sa to začalo referendom na Kryme a pokračuje teraz na juhovýchode Ukrajiny. K žiadnemu deleniu Ukrajiny nemuselo dôjsť, plán A bola celistvosť Ukrajiny, no tak, ako to svojho času povedala Zacharovová: "Budúcnosť Ukrajiny je v rukách samotného ľudu Ukrajiny." Nemali chochli sa snažiť Ukrajinu ukrajinizovať, a ak si nedali povedať, tak po začiatku ŠVO malo dôjsť k národnooslobodzovaciemu hnutiu min. vo všetkých oblastiach, kam až dosiahol ruský výsadok v začiatkoch operácie. Nestalo sa.
A to isté sa týka aj Slovenska. Celistvosť Slovenska je v rukách samotného ľudu Slovenska. Ak je vôľa a sila v tomto ľude a národe, tak Slovensko zostane. Ak niet, tak nikto ho nasilu pokope držať nebude.
Ako sa vraví "Kde vôľa, tam cesta."
Uhorsko, ako žalár národov bolo rozdelené kvôli vnútornému národnostnému pnutiu a násilnému pomaďarčovaniu. Detto teraz v priamom prenose kvôli násilnej ukrajinizácii sa deje na Ukrajine. Myslíš si, že je Orbán a ľudia okolo neho tak hlúpi, aby dvakrát stúpili na rovnaké hrable? Čo myslíš, čo je lepšie, vnútorný nepriateľ v prípade pripojenia Zakarpatia a časti Slovenska s následným pomaďarčovaním, plus nepriateľ na severných hraniciach (zbytok Slovenska, ak ho nezaberie násilne Poľsko, alebo neskôr o zbytok Slovenska rozšírené Poľsko), alebo silní spojenci v prípade nejakej autonómie Zakarpatia (na samostatnú štátnosť nemajú zdrojovú stabilitu) a konfederácie so Slovenskom ako rovný s rovným? Ešte je tu variant pripojenia Zakarpatia k Slovensku kvôli silnej rusínskej komunite na Slovensku a tento celok potom do konfederácie s Maďarskom.
Zapamätajte si všetci: zdanlivým teritoriálnym posilnením Maďarska na úkor Slovenska by Maďari Maďarsko oslabili a sami seba definitívne zničili. Súčasné Maďarsko musí ísť ku svojim koreňom, a to nie hľadaním z akej "psej matere", z akej stepi sem z nich časť sem prišla, ale ku koreňom arpádovského Uhorska/Veľkej Maravy, poučiac sa z chýb minulosti, aby to opäť nebolo o žalári národov, ale o bratskom spolužití.