Pentuer 04.06.2022 17:58 Zobraziť v diskusii

Re: Konflikt Rusko - USA - NATO - Ukrajina

  1. júna 2022
    Vyhlásenie stáleho zástupcu V.A. Nebenzju na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN s názvom "Posilnenie zodpovednosti a spravodlivosti v prípade závažných porušení medzinárodného práva"

Pán predseda,

Vítame predsedníčku Medzinárodného súdneho dvora Joan Donaghueovú, vysokú komisárku OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovú a profesora Dapa Akandeho.

Pri tejto príležitosti by sme sa chceli poďakovať delegácii USA za profesionálne a nestranné predsedníctvo Bezpečnostnej rady v máji. Veríme, že rovnakým profesionálnym prístupom sa bude riadiť aj delegácia Albánska vykonávajúca predsedníctvo Rady.

Už nejaký ten mesiac pozorujeme mimoriadnu mieru pokrytectva vo vyjadreniach Západu, ktorý sa zrazu rozhodol pripomenúť existenciu medzinárodného práva na pozadí ruskej Špeciálnej vojenskej operácie.

V čase, keď krajiny NATO zaútočili na Juhosláviu, Irak, Afganistan, Líbyu a Sýriu, bolo medzinárodné právo vnímané len ako nepríjemná prekážka. V márnej snahe ospravedlniť vlastnú agresiu voči suverénnym krajinám musel kolektívny Západ vymyslieť exotické pojmy "humanitárne intervencie", "vojny proti terorizmu" a "preventívne údery". Všetky z nich, prirodzene, nemali nič spoločné s medzinárodným právom. Preto vojenské dobrodružstvá USA a ich spojencov v NATO neboli ničím iným ako " vopred zvolenými agresívnymi nevyprovokovanými vojnami". Krajiny NATO systematicky a cynicky ignorovali medzinárodné právo vrátane Charty OSN. USA sa na najvyššej politickej úrovni vyhlásili za "výnimočné", t. j. nadradené medzinárodnému právu. Potom začal kolektívny Západ s maniakálnou vytrvalosťou presadzovať nahradenie klasického medzinárodného práva akýmsi "poriadkom založeným na pravidlách". Účelom tohto nového "súboru" pravidiel je umožniť úzkej skupine krajín vytvoriť vlastné pravidlá a požadovať ich za "univerzálnosť".

Presne túto logiku vidíme v aktivitách, ktoré dnes západné krajiny šíria okolo medzinárodných orgánov trestného súdnictva, deklarujúc svoju túžbu potrestať našu krajinu.

Všimnite si, že keď hrozí, že vojaci NATO budú stíhaní za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, pozorujeme úplne iný druh činnosti. Západné krajiny robia všetko pre ochranu svojich kontingentov. Využívajú sa finančné a organizačné páky na medzinárodné mechanizmy trestného súdnictva a tiež priame hrozby. V tejto súvislosti bolo dosť výrečné zavedenie osobných sankcií zo strany USA voči bývalému prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu. Ako je dobre známe, prípady Medzinárodného trestného súdu týkajúce sa zločinov spáchaných britskými a americkými vojakmi v Iraku a Afganistane boli novým prokurátorom "de-prioritizované", inými slovami, vyšetrovanie bolo zastavené. Ukazuje sa, že akonáhle ide o zodpovednosť vojenského personálu zo západných krajín, bojovať s beztrestnosťou je zrazu úplne nepotrebné.

V snahe ospravedlniť sa západné krajiny zvyčajne tvrdia, že ich právne systémy sa dokážu samy vysporiadať s úlohou postaviť vinníkov pred súd a že na to nepotrebujú Medzinárodný trestný súd. Napriek tomu však z nejakého dôvodu nevieme o žiadnom odsúdení vojakov USA, Veľkej Británie a ďalších krajín za vojnové zločiny v Iraku, Afganistane a Sýrii.

Mimochodom, o väčšine týchto zločinov, ako aj o strašnom mučení na Guantáname a v tajných väzniciach CIA v krajinách Európy by sme sa nikdy nedozvedeli, keby Julian Assange nezverejnil senzačné materiály. A čo urobili krajiny, ktoré tak názorne bojujú proti beztrestnosti, keď sa tieto informácie dostali na verejnosť? Ponáhľali sa s vyšetrovaním a postavením vinníkov z radov vlastných občanov pred súd? Nie - jediný, na koho bola zahájená štvanica, je samotný Assange. Británia sa chystá vydať tohto odvážneho novinára do USA, kde sa ho chystajú súdiť na základe obvinení zo špionáže. Policajný štátny systém USA nenecháva nikoho na pochybách, že strávi zvyšok života za mrežami, ak sa vôbec dožije súdneho procesu. To je všetko, čo treba vedieť o prístupe kolektívneho Západu k boju proti beztrestnosti, keď ide o nich samých.

Čo máme v dôsledku zverstiev spáchaných vojakmi NATO? Scenár je vždy rovnaký - existujú civilisti, ktorí zomreli ich rukami, ale neexistujú takí, ktorí by boli potrestaní, dokonca ani disciplinárne, nieto ešte trestne. Všimnite si nejasné výhovorky hovorcu Pentagónu Johna Kirbyho zo 17. mája. Americký nálet, pri ktorom zahynulo mnoho civilistov v blízkosti sýrskeho mesta Bagúz, označil za tragickú "chybu". Zároveň však dal najavo, že nikto z americkej armády nebol ani nebude braný na zodpovednosť. Nejde o prvý takýto prípad v Sýrii. Pravdepodobne ani nie posledný. Veď USA spolu so svojimi kolegami v takzvanej "prísne obrannej aliancii" NATO pokračujú v nezákonnej okupácii časti územia tejto suverénnej krajiny v dôsledku vojenskej agresie voči nej.

Ešte jedným príkladom pokrytectva Západu a zástancov medzinárodnej trestnej spravodlivosti je správa z Holandska. Nedávno bolo oznámené, že krajina vyslala na Ukrajinu celý tím vyšetrovateľov a kriminalistov, ktorí budú pracovať pre prokuratúru Medzinárodného trestného súdu. Takmer súbežne s tým sa objavili informácie o tom, že holandské vnútroštátne orgány činné v trestnom konaní ukončili vyšetrovanie holandských vojakov, ktorí v roku 2007 zasiahli obytné domy v afganskej dedine Uruzgan, kde neboli žiadne vojenské ciele. Opäť ten istý scenár - sú zabití civilisti, ale opäť žiadni páchatelia vojnových zločinov. Naozaj, načo západné krajiny potrebujú Medzinárodný trestný súd?! Napokon s "likvidáciou" prípadov proti svojej armáde a s imitáciou boja proti beztrestnosti si skvele počínajú vnútroštátne súdy.

Medzinárodný trestný súd Západ potrebuje ako čisto politický nástroj. Nikto to neskrýva. Vezmite si kampaň za pridelenie bezprecedentných finančných, ľudských a organizačných zdrojov prokuratúre Medzinárodného trestného súdu práve tými krajinami, ktoré nedávno urobili všetko pre to, aby pred ňou ochránili svoju vlastnú armádu. Nie je to ani "dvojitý meter", ale akýsi bezhraničný cynizmus. Spravodlivosť sa mení na frašku: vinník je vopred určený, Západom platený súd vymeriava zaplatené tresty.

Medzinárodnému trestnému súdu ani Západu nezáleží na početných zločinoch kyjevského režimu, ktorý sa dostal k moci krvavým prevratom v roku 2014. Prípad "neznámych ostreľovačov", ktorí metodicky strieľali do protestujúcich na Majdane aj do bezpečnostných síl, upadol do zabudnutia. Podobný scenár sme videli v mnohých iných "farebných revolúciách".

Sotva si dnes naši kolegovia spomenú na civilistov v Donbase, zabitých ukrajinskou armádou počas osem rokov trvajúceho ostreľovania a bombardovania, ktoré pokračuje dodnes. Nikto nepožaduje, aby sa Kyjev zodpovedal za to, že nacionalisti zaživa upálili ľudí v Dome odborov v Odese. Zašlo to až tak ďaleko, že zločincov z práporu Azov, ktorí vyznávajú nacistickú, nenávistnú ideológiu, označili za " hrdinov" nielen na Ukrajine, ale aj za svojich vlastných. Svastiky a iné nacistické znaky nielen na uniformách, ale aj na telách týchto pomaľovaných postáv neprekážajú samozvaným svetoborcom demokratických hodnôt, ktorí naďalej opakujú mantru, že na Ukrajine nie je nacizmus – to je vraj ruská propaganda.

Pán predseda,

Viacero členov Rady sa dnes dotklo otázky o rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora zo 16. marca o predbežných opatreniach v prípade, ktorý podala Ukrajina v súvislosti s Dohovorom o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948. Vyhlásenia americkej a britskej delegácie boli ďalším príkladom politiky "dvojitých štandardov".

Dobre si pamätáme, ako USA nielenže kategoricky odmietli vykonať rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora po prehratom prípade Nikaraguy na súde - zdôrazňujeme, že išlo o konečný rozsudok súdu, a nie o nariadenie predbežných opatrení, ale aj dvakrát vetovali príslušnú rezolúciu v Bezpečnostnej Rade.

Veľká Británia tiež nie slovom, ale skutkom prejavila svoj postoj k Medzinárodnému súdnemu dvoru, odmietnutím dokončiť proces dekolonizácie a konečne vrátiť súostrovie Čagos Mauríciu. Súdny dvor vo svojom poradnom stanovisku z 25. februára 2019 jednoznačne konštatoval "povinnosť Spojeného kráľovstva čo najskôr ukončiť správu súostrovia Čagos". Postoj Súdu podporilo Valné zhromaždenie v rezolúcii 73/295, proti ktorej hlasovali len štyri delegácie okrem Veľkej Británie a USA. Táto okolnosť však vôbec netrápila Londýn, ktorý dodnes pokračuje v koloniálnej okupácii súostrovia, na ktorom sa nachádza vojenská základňa USA. Vyčistenie územia pre americké vojenské zariadenie si vyžiadalo násilné vysídlenie miestneho obyvateľstva. Počas prejednávania spomínanej rezolúcie Valného zhromaždenia bola Veľká Británia vyzvaná, aby zaplatila spravodlivé odškodnenie obetiam zločinov proti ľudskosti. Tieto výzvy boli kategoricky odmietnuté.

To všetko nás vedie k veľmi jednoduchému záveru - západné krajiny sú ochotné rozprávať na tému plnenia úloh Medzinárodného súdneho dvora OSN, boja proti beztrestnosti a odškodňovania obetí násilia presne dovtedy, dokým sa to netýka ich samých.

Pán predseda,

Pár slov poviem o rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora zo 16. marca o predbežných opatreniach. Bolo vydané na základe tvrdenia Ukrajiny, aby netrpela použitím sily kvôli falošným obvineniam z porušenia ustanovení dohovoru.

Podobnosť s prípadom z roku 1999 sa nedala prehliadnuť. Juhoslávia s odvolaním sa na Dohovor o genocíde tiež požiadala o predbežné opatrenia.

Medzinárodný súdny dvor vtedy Juhosláviu úplne odmietol, pretože sa proti nej postavilo NATO.

Pozícia k dočasným opatreniam pre Ukrajinu je diametrálne odlišná. Za podrobnou právnou argumentáciou sa však začína objavovať jednoduchá téza: pod silným politickým tlakom môže Súd prijať rozporuplné rozhodnutia. Tak to cítia na Západe. A tak už 20. mája 41 západných krajín a EÚ s podporou Marshallových ostrovov a Mikronézie zaslali Súdnemu dvoru takzvané spoločné vyhlásenie, ktoré bolo bezprecedentným pokusom ovplyvniť stanovisko Súdneho dvora v prospech Ukrajiny.

V každom prípade príkaz súdu na "pozastavenie vojenských operácií" bol vydaný výlučne v kontexte žaloby podľa Dohovoru o genocíde. Nevzťahuje sa a ani sa nemôže vzťahovať na skutočne stanovené ciele, zámery a dôvody vykonania Špeciálnej vojenskej operácie.

V tejto súvislosti by sme radi pripomenuli, že naša ŠVO bola iniciovaná na základe článku 51 Charty OSN. Príslušné oznámenie sme zaslali Bezpečnostnej rade listom z 24. februára spôsobom stanoveným v uvedenom článku. Otázkou zrušenia niektorých ustanovení Charty OSN vrátane článku 51 alebo zbavenia členského štátu práva vykonávať svoje prirodzené právo na kolektívnu alebo individuálnu sebaobranu sa Medzinárodný súdny dvor, pokiaľ je nám známe, nezaoberal.

Pán predseda,

V súčasnosti sa takmer denne objavujú iniciatívy na vytvorenie ďalších a ďalších vyšetrovacích mechanizmov a kvázi tribunálov.

Najzaujímavejšie však je, ako sa konkrétne plánuje "vydupať" tribunály nad Ruskom. Navrhuje sa, aby sa tak stalo na základe dohody medzi zainteresovanými krajinami. Len si to predstavte: skupina krajín vážne diskutuje o možnosti spoločne žalovať tretí štát. Mechanizmy medzinárodného trestného súdnictva majú, samozrejme, ďaleko od ideálu, ale pri ich zavedení sa vytvorilo aspoň zdanie nestrannosti a geografickej rovnováhy. Teraz sa masky nadobro odložili - kolektívny Západ si prisvojil právo jednostranne vykonávať spravodlivosť.

Pán predseda,

Zaplavením Ukrajiny zbraňami, ktoré majú údajne posilniť jej schopnosť a spôsobilosť odraziť Rusko, sa Západ dopúšťa ďalšieho vojnového zločinu. Napokon, ukrajinskí karatelia s jej pomocou pokračujú v ostreľovaní pokojných štvrtí Donbasu, ako to robili celých 8 rokov, pričom zabíjali ženy, starcov a deti. Tu napríklad Spojené štáty dodali Ukrajine britské húfnice dlhého dosahu M-777. A v predvečer Medzinárodného dňa detí strely z tejto zbrane zabili v doneckej Makejevke päť ľudí vrátane päťročného dievčatka Miry. USA tiež oznámili, že plánujú dodať Ukrajine salvové raketové systémy. To povedie len k ďalšej eskalácii konfliktu, o ktorom Washington pokrytecky tvrdí, že ho chce čo najskôr ukončiť. Toho by si mal byť vedomý aj Medzinárodný trestný súd, teda ak má tento orgán v zásade záujem o spravodlivosť.

"Vyšetrovací spis" zločinov, ktorých sa dopustili najaktívnejší zástancovia medzinárodnej spravodlivosti, je dlhý. Dnes sme sa dotkli len jej zanedbateľnej časti - na úplný výklad žiadne vyhlásenie nestačí. Pre kolektívny Západ mám jednu radu: ak chcete odsúdiť agresiu, začnite od seba. Dajte svetu príklad odsúdenia vašich vojenských dobrodružstiev a nezákonných hospodárskych obmedzení, krvavých koloniálnych a neokoloniálnych vojen, genocídy a okrádania pôvodného obyvateľstva. Začnite vyplácať odškodné postihnutým krajinám a národom. Takýto krok by skutočne mohol priblížiť vznik spravodlivejšieho svetového poriadku, v ktorom by už nebolo miesto pre niekoho samozvanú "výnimočnosť".

Ďakujem.

Táto stránka je náhľadom príspevku fóra Kriticko-spoločenský blok KSB. Viac o fóre.