Pridávam automatický preklad /s mojimi minimálnymi úpravami/ 2. časti prejavu. Je kostrbatý, ale dá sa mu porozumieť.

Rozhranie preloženého /P/ a nepreloženého /N/:
P
Summa summarum, tisztelt Hölgyeim és Uraim!
Azt akarom mondani, hogy a világgal kapcsolatos negatív érzések abból fakadnak Nyugaton, hogy a gazdaság fejlődéséhez szükséges döntő energia és nyersanyag nincs többé a Nyugat kezében. Ami a kezében van, az a katonai erő és a tőke. A kérdés az, hogy mire lehet menni ezzel a mostani körülmények közepette.
N
Ezek után engedjék meg, hogy rólunk, magyarokról ejtsek szót. Milyen kérdésekre, milyen sorrendben és milyen eszközökkel kell ma válaszolnia Magyarországnak és a magyar nemzetnek? A kérdések, mint a dobostortának a lapjai, egymásra rétegződnek. A legfontosabb legalul, a könnyedebb és a legjobb falatok felül. Én ebben a sorrendben fogok most haladni.

---

Potom mi dovoľte hovoriť o nás, Maďaroch. Na aké otázky, v akom poradí a akými prostriedkami musí dnes Maďarsko a maďarský národ odpovedať? Otázky sa vrstvia jedna na druhú, ako vrstvy bubnovej torty. Najdôležitejšie dole, ľahšie a najlepšie sústa navrchu. Teraz budem pokračovať v tomto poradí.

Prvou a najdôležitejšou výzvou, moji drahí priatelia, je stále populácia a demografia. Pravdou je, že pohrebov je stále oveľa viac ako krstov. A či sa nám to páči alebo nie, národy sveta možno rozdeliť do dvoch skupín. Sú takí, ktorí sa dokážu biologicky udržať. My patríme do tej druhej skupiny, medzi tých, ktorí toto nedokážu a naša situácia sa zlepšila, ale bod zlomu neexistuje, a to je alfa a omega všetkého. Ak tu nenastane zmena, skôr či neskôr vyľudnia Maďarsko, vyľudnia Karpatskú kotlinu.

Druhou výzvou je migrácia. Dá sa to nazvať aj výmena obyvateľstva alebo záplavy. V Maďarsku nedávno vyšla skvelá kniha, francúzska kniha napísaná v roku 1973, ktorá hovorí o tejto problematike s názvom „Tábor svätých“. Odporúčam to každému, ak chce ako vysvetlenie pochopiť mentálne procesy, ktoré stoja za neschopnosťou západniarov brániť sa. Migrácia rozdelila Európu. Tiež by som mohol povedať, že Západ je rozdelený. Jedna polovica je svet, kde spolu žijú európske a neeurópske národy. Tieto krajiny už nie sú národmi. Tieto krajiny nie sú nič iné ako konglomeráty národov. Mohol by som tiež povedať, že toto už nie je Západ, ale post-Západ a okolo roku 2050 - podľa zákonov matematiky - nastane konečná demografická zmena: v tej časti kontinentu, vo veľkých mestách, podiel európskej populácie narastie na viac ako 50 percent. A tu je Európa a druhá polovica Západu, toto je stredná Európa, to sme my. Tiež by som mohol povedať, keby to nebolo trochu mätúce, že Západ sa v duchovnom zmysle povedzme presťahoval do strednej Európy. Západ je tu a zostáva len post-západ. A prebieha bitka medzi dvoma polovicami Európy. Dali sme síce postzápadniarom ponuku na toleranciu, nechať jeden druhého na pokoji, každý sa môže rozhodnúť, s kým chce žiť, no oni to odmietli a naďalej bojujú proti strednej Európe s cieľom, aby sme ich mali radi. Teraz dajme morálne komentáre k tomu pripojené do zátvoriek, veď je predsa také krásne ráno. Hoci sa teraz o migrácii hovorí menej, verte, že sa nič nezmenilo. Brusel doplnený o Sorosove jednotky nám chce imigrantov jednoducho nanútiť. Aj kvôli maďarskému systému ochrany hraníc sme sa dostali pred súd a boli sme aj súdne odsúdení. Teraz o tom z mnohých dôvodov hovoríme menej často, ale sme odsúdení na zánik. Nebyť ukrajinskej utečeneckej krízy, túto vetu by nám začali napĺňať, čo je vzrušujúca otázka, ako to bude pokračovať. Ale teraz, keď vypukla vojna a prijímame ľudí z Ukrajiny, táto téma bola odložená bokom; ale nebolo to stiahnuté z programu, len to bolo odložené. Je dôležité, aby sme im rozumeli. Je dôležité pochopiť, že títo dobrí ľudia na Západe, na post-západe, nemôžu každé ráno takto vstať a otráviť svoje dni, ba celý život myšlienkou, že je všetko stratené. Nechceme ich teda konfrontovať dňom a nocou, len prosíme, aby nám nechceli vnucovať osud, ktorý my nevidíme ako osud, ale ako osud národa. To je všetko, čo žiadame a nič viac.

Je tu ideologický trik, ktorý stojí za reč a pozornosť v takomto multietnickom prostredí. Internacionalistická ľavica má trik, ideologický trik: tvrdenie, ich tvrdenie, že ľudia zmiešaných rás žijú v Európe od začiatku. Ide o historickú a sémantickú chybu, pretože zamieňa rôzne veci. Pretože existuje svet, kde sa európske národy miešajú s ľuďmi mimo Európy. No, svet zmiešaných rás. A sme tu, kde sa národy žijúce v Európe navzájom miešajú: sťahujú sa, prijímajú prácu a sťahujú sa. Preto napríklad v Karpatskej kotline nie sme miešancom, ale jednoducho zmesou národov žijúcich v našom vlastnom európskom domove. A keď majú hviezdy šťastie a dobrý vietor, aj tieto národy splynú v takej maďarsko-panónskej omáčke a vytvárajú novú vlastnú európsku kultúru. Preto sme vždy bojovali. Sme ochotní sa medzi sebou miešať, ale nechceme sa stať miešancami, preto sme bojovali pri Nándorfehérvári / Belehrade, preto sme zastavili Turkov pri Viedni a ak správne myslím, tak Francúzi zastavili Arabov v Poitiers za starých čias. Dnešná situácia je taká, že islamská civilizácia, ktorá neustále smeruje do Európy, si uvedomila, že cesta cez Maďarsko nie je vhodná na to, aby cez ňu posielali svojich ľudí do Európy práve kvôli tradíciám Nándorfehérváru. Preto opäť hrali Poitiers, neprichádzajú z východu, ale z juhu. Odtiaľ obsadia a zaplavia Západ, a to možno ešte nie je pre nás, ale našim deťom to odkáže veľmi dôležitú úlohu. Musíme sa brániť nielen z juhu, ale aj zo západu a príde čas, keď kresťanov, ktorí k nám odtiaľ prichádzajú, musíme nejako prijať a integrovať ich do našich životov. Už sa to stalo a tých, ktorých nechceme pustiť dnu – Schengen sem, Schengen tam – budeme musieť zastaviť na našich západných hraniciach. Ale to nie je aktuálna úloha, nie úloha nášho života. Jediné, čo musíme urobiť, je pripraviť naše deti, aby to dokázali. Ako povedal v rozhovore László Kövér: musíme si dávať pozor, aby dobré časy nesplodili slabých ľudí, ktorých potom slabí ľudia prinesú zlé časy našim ľuďom. /toto by mohol niekto lepšie preložiť/

Vážené dámy a páni!

Demografia, migrácia a ďalšou vrstvou je pohlavie, ktorý nazývame zákon o ochrane detí. Nezabúdajte, teraz sa o tom hovorí menej, pretože titulnú stranu dennej tlače okupuje niekto iný, ale aj nás v tomto prípade postavili pred súd, čakáme na verdikt. Jediný výsledok, ktorý sme tu dosiahli, je čiastočne alebo možno úplne zásluhou ministerky Judity Vargovej. Podarilo sa nám oddeliť našu veľkú debatu o celej rodovej problematike od debaty o peniazoch Európskej únie a obe debaty sú teraz na iných koľajach. Správne, aj naša pozícia je tu jednoduchá, žiadame, aby to bola ďalšia ponuka tolerancie, nechceme im hovoriť, ako majú žiť, len žiadame, aby akceptovali, že náš otec je muž, naša matka je žena a naše deti nechajú na pokoji a akceptujte to aj s armádou Györgya Sorosa. Bolo by dôležité, aby Západ pochopil, že v Maďarsku a v tejto časti sveta nejde o ideologickú otázku, ale jednoducho o najdôležitejšiu otázku života. Tam v tomto kúte sveta sa nikdy nebude diať väčšina tohto západného – prepáčte všetkým – šialenstva. Jednoducho, maďarskému človeku a synom niektorých iných národov to nejde pod vlasy. Sú tu všetky tieto rodové veci: nadnárodné a transrodové, ale najďalej môžeme zájsť v tom, že môžeme vysloviť Transylvánia, ale v maďarčine sa to nazýva aj Erdély. Viac nevieme. Preto vás žiadam, aby ste nás nezavádzali, nenechali sa oklamať, je vojna, energetická kríza, hospodárska kríza a vojnová inflácia a toto všetko nám dáva pred oči clonu, stavia clonu medzi nás a problém rodu a migrácie. Ale v skutočnosti budúcnosť otočí tieto otázky. Toto je veľký historický boj, ktorý vedieme: demografia, migrácia, pohlavie. A to je presne to, o čo ide v boji medzi ľavicou a pravicou. Nehovorím o priateľskej krajine, len o nej. Je krajina, kde zvíťazila ľavica, medzi jej prvé opatrenia patrilo zbúranie plota a druhým opatrením bolo uznanie všetkých rodových pravidiel, okrem manželstiev osôb rovnakého pohlavia, dokonca aj práva na adopciu detí. Nenechajte sa zmiasť nedávnymi konfliktami, naša budúcnosť závisí od týchto problémov.
Ako sa môžeme brániť? Po prvé, tým, že sa rozhodneme. A potom hľadáme spojencov. Práve to dodalo V4 jej dôležitosť. Veľký význam Vyšehradskej štvorky v poslednom čase spočíval v tom, že sme v týchto otázkach dokázali postupovať jednotne. Faktom je, že pozápadniari urobili všetko pre to, aby sa Vyšehradská štvorka náhodou rozbila. Navyše vypukla vojna, ktorá otriasla poľsko-maďarskou spoluprácou, ktorá bola osou spolupráce V4. Strategické záujmy Poliakov a Maďarov vo vzťahu k vojne sa zhodujú, chcú tiež, aby sa Rusi nepribližovali, chcú, aby zostala suverenita Ukrajiny a aby Ukrajina mala demokraciu. Obaja chceme presne to isté, no táto vojna komplikuje náš vzťah s našimi priateľmi, pretože keď príde na rozum, záujmy, o ktorých som hovoril, sa identifikovateľným spôsobom zhodujú. Problém je so srdcom. V maďarsko-poľských vzťahoch je problém so srdcom. Pretože túto vojnu vnímame ako vojnu medzi dvoma slovanskými národmi, od ktorých chceme zostať mimo, a Poliaci akceptujú, že sú v nej, toto je ich vojna, už ju takmer bojujú. A v tejto veci, keďže ide o srdcovú záležitosť, sa nevieme medzi sebou dohodnúť, preto treba rozumom zachrániť všetko možné od poľsko-maďarského priateľstva a strategického spojenectva do povojnových čias. Teraz sú tu, samozrejme, ešte naši slovenskí a českí priatelia, ale došlo k zmenám vlád a tam dnes uprednostňujú post-západný svet, neakceptujú konflikty s Bruselom, zbierajú dobré body. Podľa mňa je to ako zviazať svoje kone v horiacej stodole. Veľa šťastia k tomu!

Štvrtý problém, ktorý nasleduje, je problém vojny. Na každú vojnu sa dá pozerať z mnohých rôznych uhlov pohľadu, ale primárnym aspektom každej vojny je fakt, že matky smútia za svojimi deťmi a deti strácajú rodičov. Tento prístup by mal mať prednosť pred všetkým ostatným, dokonca aj v politike. Pre maďarskú vládu to znamená, že našou hlavnou povinnosťou je zabezpečiť, aby sa do takejto situácie nedostali maďarskí rodičia a maďarské deti. Tu by som rád spomenul, že sú krajiny, ktoré nás kritizujú, lebo si myslia, že nie sme dostatočne oddaní Ukrajincom, ale sú ďaleko a dávajú len finančnú alebo zbrojnú podporu, ale my Maďari sme jediní, okrem tzv. Ukrajinci, ktorí dnes umierajú vo vojne. Podľa našich záznamov v tej vojne doteraz zahynulo 86 Maďarov. A toto je úplne iný uhol pohľadu. Len my Maďari sme v tej vojne darovali krv, tí, čo nás kritizovali, nie. Preto má Maďarsko ako susedná krajina právo povedať, že mier je jediným riešením na záchranu ľudských životov a jedinou protilátkou proti vojnovej inflácii a vojnovej hospodárskej kríze.

Ako budeme premýšľať o tejto vojne v budúcnosti? Zachováme si názor, že toto nie je naša vojna. Maďarsko je členom NATO a naším východiskovým bodom je, že NATO je oveľa silnejšie ako Rusko, takže Rusko nikdy nezaútočí na NATO. Veta, že na Ukrajine sa nezastavia, je slabá, ale zrozumiteľná ukrajinská propagandistická veta, ktorej rozumiem, pretože ich cieľom je zapojiť nás, zapojiť do tejto vojny čo najviac krajín na svojej strane, ale táto veta je zbavená všetko na realistickom základe. Zároveň, keďže sme členmi NATO a chceme zostať mimo tejto vojny, naša situácia sa stala chúlostivou, pretože NATO a Európska únia sa rozhodli, že aj keď sa nestanú agresívnymi, dodajú zbrane a zavedú ťažké ekonomické sankcie, a nech sa páči, znamená to, že sa tu stali de facto – nie de iure, de facto – súčasťou tohto konfliktu. No a teraz sú v nebezpečnej situácii, keď musia nejako pomôcť Ukrajincom ako de facto strana, aby to tak nevnímali úrady v Moskve, v očiach Moskvy sa z toho nestala situácia, že , NATO a Európskej únie sa stávame formálnymi bojovníkmi. Práve tu sa Európska únia a NATO každý deň vyrovnávajú a podstupujú obrovské riziko.

Keďže o vojne sa dá veľa čítať, ak máte ešte pozornosť, rád by som povedal pár slov o tom, ako táto vojna vznikla, aký bol jej dôvod? Samozrejme, každý vie, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu. To sa stalo. Teraz sa pozrime, aký bol dôvod? Spomenutie problému, že keď už človek niečo pochopí, je už len krôčik od prijatia. Ale je veľmi dôležité morálne rozlišovať medzi chápaním niečoho a prijatím niečoho. Konkrétne to znamená, že je dôležité pochopiť, prečo Rusi urobili to, čo urobili, ale z toho nevyplýva, že ak tomu rozumieme, tak akceptujeme to, čo urobili. Rusi sformulovali veľmi jasnú bezpečnostnú požiadavku, v diplomacii zriedkavým spôsobom, dokonca ju spísali a poslali Američanom a poslali do NATO. Tam, kde bolo napísané, že požadujú, aby sa Ukrajina nikdy nestala členom NATO, hovorí Ukrajina a samotné NATO o tom Rusko uisťuje a my sa zaväzujeme, že nikdy neumiestníme zbrane na územie Ukrajiny, ktoré môže byť územím Ruska. Západniari túto ponuku odmietli a neboli ochotní o nej ani rokovať. Povedali, že NATO má „politiku otvorených dverí“, to znamená, že má dvere otvorené, prihlásiť sa môže ktokoľvek a potom sa rozhodneme, či ich chceme zamestnať alebo nie. A toto odmietnutie spôsobilo dôsledok, že dnes chcú Rusi použiť zbrane na presadenie svojich bezpečnostných požiadaviek, ktoré predtým chceli dosiahnuť vyjednávaním. Musím povedať, že keby sme mali trochu viac šťastia a prezident Spojených štátov amerických sa v túto rozhodujúcu hodinu volá Donald Trump a podarilo by sa nám Angelu Merkelovú presvedčiť, aby neodchádzala, prezidentom Spojených štátov by bol Donald Trump a Angela Merkelová nemeckou kancelárkou, potom táto vojna nikdy nevypukne. Ale mali sme smolu, takže teraz sme v tejto vojne.

V tejto vojne je západná stratégia založená na štyroch pilieroch. Na papieri je to rozumná stratégia, možno aj s číslami. Prvým je, že Ukrajina môže vyhrať vojnu proti Rusku nie sama, ale s anglosaskými trénermi a zbraňami NATO. To bolo prvé vyhlásenie. Naším druhým strategickým tvrdením je, že sankcie oslabia Rusko a destabilizujú vedenie v Moskve. Tretím strategickým prvkom bolo, že budeme schopní zvládnuť ekonomické dôsledky sankcií, ktoré sa dotknú aj nás, teda oni budú trpieť viac a my menej. A štvrtá strategická úvaha bola, že svet sa zoradí za nami, pretože máme pravdu. V dôsledku tejto vynikajúcej stratégie je však situácia taká, že dnes sedíme v aute s defektom na všetkých štyroch kolesách. Je úplne zrejmé, že takto sa vojna vyhrať nedá. Ukrajinci nikdy nevyhrajú vojnu proti Rusku s americkými výcvikovými dôstojníkmi a zbraňami. Jednoducho, pretože ruská armáda má asymetrickú výhodu. Druhým faktom, ktorému musíme čeliť, je, že sankcie Moskvu neovplyvnia. Tretím je, že Európa má ekonomické, ale aj politické problémy a vlády padajú ako domino. Až od vojny padli Briti, Taliani, Bulhari a Estónci. A kde inde je jeseň? Veľký nárast cien nastal v júni, keď sa cena energií zdvojnásobila. Dôsledky toho v životoch ľudí, ktoré plodia nespokojnosť, sa ešte len začínajú prejavovať a už sme stratili štyri vlády. A napokon, svet nielenže nie je s nami, ale preukázateľne nie je ani s nami. Takže Američania majú schopnosť vybrať si ríšu zla, ako sa hovorí, a vyzvať svet, aby sa postavil na dobrú stranu dejín – trochu nás znepokojuje, že to vždy hovorili aj komunisti – všetci, svet a história by mal byť na strane dobra na svojej strane a potom ho svet poslúchne, ktorá schopnosť, ktorú mali Američania predtým na svojej strane, prestala existovať. Väčšina sveta tam demonštratívne nestojí: Číňania, Indovia, Brazílčania, Juhoafrická republika, Arabský svet, Afrika. Väčšina z nich jednoducho nie je ochotná zúčastniť sa tejto vojny a nie preto, že by si mysleli, že pravda nie je tam, kde stoja Západniari, ale preto, že pre nich svet nepozostáva len z tejto vojny, ale má aj svoje vlastné problémy, s ktorými sa zápasí a ktoré chce riešiť. Pokojne sa môže stať, že práve táto vojna bude tou, ktorá demonštratívne ukončí prevahu Západu, ktorý vo vybraných otázkach dokázal rôznymi prostriedkami vytvoriť svetovú jednotu proti ostatným. Táto éra sa končí, hovoria bukovým jazykom politiky, že teraz nám na dvere klope multipolárny svetový poriadok.

A ak sa bavíme o vojne, len aby sme boli štýloví, je tu dôležitá otázka: sto gyélaty? Je tu problém, že maďarská armáda sa nezdá byť veľká v porovnaní s ostatnými. Problémom je, že aj maďarský HDP je skromný v porovnaní povedzme s hrubým národným produktom veľkých európskych krajín a USA. Takže možno vidíme situáciu, máme vynikajúce úvahy o vojne, máme jasno, máme strategický návrh, ale viete, vo veci vojny na tom nezáleží, pretože vojna je predohrou. Rozhoduje slovo silnejšieho. Maďarsko by si nemalo robiť ilúzie, že vojnové udalosti a stratégiu Západu dokážeme ovplyvňovať výbornými radami. Napriek tomu to považujem za vec cti a morálnu otázku v každej debate: musíme sa pokúsiť vyjadriť svoj postoj a pokúsiť sa presvedčiť obyvateľov Západu, aby vyvinuli novú stratégiu namiesto prázdnych správ o víťazstve. Ak majú všetky štyri kolesá vozidla defekt, musia sa štyri kolesá vymeniť. Je potrebná nová stratégia, ktorej ťažiskom by nemalo byť víťazstvo vo vojne, ale mierové rokovania a formulácia dobrej mierovej ponuky. Musím povedať, že úlohou Európskej únie teraz nie je, otvorene povedané, na strane Rusov alebo Ukrajincov, ale postaviť sa medzi Rusko a Ukrajinu. Toto by mala byť podstata novej stratégie.

Čo sa bude diať? Rusi hovoria starým jazykom. Takže keď ich počúvame, je to ako počuť zvuky minulosti: systém gest, kategórie, slová. Keď počúvam pána Lavrova, je to ako to, čo sme počuli pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi, ale to neznamená, že to, čo hovoria, nedáva zmysel. Dáva to zmysel a oplatí sa to brať vážne. Pred dvoma dňami napríklad oficiálny predstaviteľ Ruska povedal, že sa budú na Ukrajine presadzovať, kým nebude front tak ďaleko od miesta, kde už nebude možné strieľať na ruské územie so zbraňami v rukách Ukrajincov, že je, čím modernejšie zbrane NATO Ukrajincom dodá, Rusi tým ďalej budú posúvať frontovú líniu, lebo sú to vojenský ľud, ktorý myslí len na bezpečnosť a ide im len o to, aby naň nezaútočil vojenský útok z územia r. Ukrajina. Takže to, čo práve robíme, je predlžovanie vojny, či sa nám to páči alebo nie. To znamená, a mali by sme si na túto myšlienku zvyknúť, že nebudú žiadne rusko-ukrajinské mierové rozhovory. Kto na to čaká, čaká márne. Keďže Rusko chce bezpečnostné záruky, vojnu možno ukončiť len rusko-americkými rokovaniami. Kým nedôjde k rusko-americkému vyjednávaniu, nebude mier. Mohol by som naznačiť, že tu sme my Európania, ale žiaľ, priatelia, musím povedať, že my Európania sme premrhali svoju šancu ovplyvniť veci. Hrali sme to po roku 2014, keď sme vynechali Američanov z prvého konfliktu, prvej Minskej dohody založenej v Krymskej vojne, a namiesto toho sme dosiahli dohodu z Minska s nemecko-francúzskou zárukou, ktorá mala byť implementovaná. Ale žiaľ, my Európania a naši predstavitelia Nemci a Francúzi sme si to nemohli vynútiť, takže Rusi teraz nechcú rokovať s nami, ale s niekým, kto môže Ukrajine vnútiť to, na čom sa dohodnú. Situácia je teda taká, že II. Po druhej svetovej vojne sa Európa opäť ocitá v pozícii, že v najdôležitejšej bezpečnostnej otázke nebude mať slovo ona, ale Američania a Rusi.

Tu si dovolím poznámku, pretože už teraz je možné z tohto pohľadu vnímať nebezpečenstvo návrhu Európskej únie na transformáciu zahraničnopolitického rozhodovacieho systému členských štátov a súčasného systému , v ktorom sa všetky zahraničnopolitické rozhodnutia môžu prijímať len jednomyseľne, toto zmeňme tak, aby sa spoločná európska zahraničná politika mohla robiť jednoduchou väčšinou. Podľa maďarskej historickej skúsenosti, ak sa nejakej krajine vnucuje zahraničná politika, ktorú si neželá, aj keby za ňu museli hlasovať dvojtretinové hlasy v únii, malo by sa to jednoducho nazvať imperializmom. A argument, že inak sa Európa nemôže stať faktorom svetovej politiky, je opäť ilúzia. Európa sa nemôže stať faktorom svetovej politiky, pretože nedokáže udržať poriadok vo svojom dome, na svojich vlastných dvoroch. Najlepším príkladom je tu rusko-ukrajinská vojna. Toto by sa malo vyriešiť, ale môžem uviesť iné príklady. Minsk mal byť nútený odísť. V Bosne prenasledujú Chorvátov. Je to zložitá otázka, len chcem, aby ste vedeli, že Chorváti, ktorí žijú v Bosne a mohli by si legálne zvoliť svojho vodcu, sú oklamaní Bosniakmi a v skutočnosti Bosniaci volia Chorvátov, pričom využívajú medzery vo volebnom zákone. Chorváti sa k tejto veci vyjadrujú na každom zastupiteľstve, my Maďari ich podporujeme všetkými zbraňami, ale Únia tento problém vyriešiť nedokáže. Alebo tu je problém vlastnej ochrany hraníc. Nemalo by to byť faktor vo svetovej politike. Ambicióznosť by sa naplnila aj vtedy, ak by únia dokázala chrániť svoje vlastné hranice, ale v skutočnosti nemôže, chudák Salvini, ktorý sa o to pokúsil, bude postavený pred súd a chce byť uväznený. Alebo tu je rozšírenie Balkánu: Grécko je členom EÚ, Maďarsko je členom EÚ, medzi nimi je veľká čierna diera, Balkán. Ten, kto by mal byť privedený do vlastného sveta únie z geopolitických aj ekonomických dôvodov, to nedokáže. Európa by sa preto nemala usilovať o rolu vo svetovej politike, ale mala by si stanoviť a realizovať skromný cieľ, ktorým je schopnosť riešiť zahraničnopolitické otázky vznikajúce okolo jej vlastného domova.

Demografia, migrácia, pohlavie, vojna. Piaty súbor veľkých výziev, ktorým čelíme, je otázka energetiky a hospodárstva. Zložitá otázka. V takýchto prípadoch je najlepšie, keď sa človek po nevydarenom tanečnom kroku vráti k sporáku, ako sa patrí, a začne odznova, teda začne znova chápať situáciu a pýtať sa najjednoduchšie otázky. Najjednoduchšia otázka znie: komu je táto vojna dobrá? Odpoveď je, že dobre sa darí tým, ktorí majú vlastný zdroj energie. Rusom sa darí, zle sme počítali v domnení, že ak ich energetické zdroje nenakúpime od Rusov, budú mať menší príjem, čo je chyba, lebo o príjme rozhoduje nielen predané množstvo, ale aj svojou cenou. A situácia je dnes taká, že Rusi predávajú menej energie, ale zarábajú oveľa viac. Rusom sa teda darí. Dovoz z Ruska do Európskej únie síce klesol o 23 percent, ale príjmy Gazpromu sa za rovnaké obdobie zdvojnásobili. Číňania urobili dobre. Číňania boli predtým vydaní na milosť a nemilosť Arabom, pokiaľ ide o zdroje energie, všetky zdroje energie boli získané z tejto zóny sveta. Ale teraz, keď nenakupujeme od Rusov, presmerovali sme ruské energetické zdroje do Číny, takže Čína odstránila svoju energetickú závislosť. A veľkým americkým spoločnostiam sa samozrejme darí. Toto som zhromaždil; Zisky Exxonu sa v roku 2022 zdvojnásobia, Chevron štvornásobne a ConocoPhillips šesťnásobne. Vieme, komu sa ekonomicky darí. Komu sa darí zle? Európska únia je na tom zle, pretože jej energetický deficit, rozdiel medzi exportom a importom, ako aj ich hodnota sa strojnásobili a teraz sú na úrovni mínus 189 miliárd.

Ako nás to ovplyvňuje? Najdôležitejší problém alebo problém, ktorý nazývame znižovanie réžie. Aká je budúcnosť znižovania úžitkovosti v Maďarsku? Včera som počúval šéfa RMDSZ a pochopil som, ako to tu v Rumunsku robia, teda ako sa snažia pomôcť ľuďom, aby sa aj pri takýchto cenách energií udržali nad vodou. Správne, v Maďarsku to robíme inak. V Maďarsku sme zaviedli systém začiatkom roku 2010, čo je podľa mňa obrovský politický čin a veľmi vážny spoločensko-politický úspech. Pretože už v roku 2010 bolo vidieť, že v porovnaní s príjmami rodín je cena energií veľmi vysoká, ak to počítame trhovo, a preto veľkú časť ich zarobených príjmov tvoria náklady na bývanie, teda inžinierske siete. Preto sme zaviedli systém a bez ohľadu na aktuálnu cenu energií na trhu sme každému garantovali plyn, elektrinu a diaľkové vykurovanie za stanovenú cenu. A trhová cena bola vyššia ako stanovená režijná cena, rozdiel vykryla vláda z rozpočtu. Toto bol maďarský systém. Toto fungovalo dobre desať rokov. Problémom teraz je, že vojna vychýlila tento systém z rovnováhy, pretože existujú vojnové ceny energií. Úlohou je nejako chrániť znižovanie réžie. Teraz vidím, že sa to podarí, v podobe, že do priemernej spotreby bude mať každý stále predchádzajúcu cenu. V Rumunsku to tak nie je. V Maďarsku zostáva pre každého do priemernej spotreby doteraz znížená cena, ak spotrebujete viac, musíte zaplatiť trhovú cenu, ktorej kurz sme zverejnili pred pár dňami. Ak sa nám to podarí udržať a teda ochrániť, možno to považovať aj za obrovský politický čin a spoločensko-politický úspech. Aby ste mali predstavu o veľkostiach, čo sa zmenilo? Ak sa pozriem na rok 2021, potom musím povedať, že sumu, ktorú vyplatil maďarský štát, pretože suma zníženia úžitkovej hodnoty bola menšia ako trhová cena: spolu to bolo 296 miliárd HUF. V roku 2022, ak zostanú súčasné ceny do konca roka, už nebudeme musieť zaplatiť 296 miliárd HUF, ale 2 051 miliárd HUF, teda sedemnásobok sumy, ktorú očividne maďarská ekonomika jednoducho nezvládne. Toto je potrebné vyriešiť. Preto sme sa rozhodli chrániť priemernú spotrebu, no nad ňou je trhová cena, a preto sme preplánovali všetky typy neenergetických investícií. Nezačneme to, čo sa nezačalo; dokončíme začatú štátnu investíciu, pretože nič nemôže zostať v tme. Dokončujeme tu všetko, aj za hranicami. Údržba ktorých si vyžaduje peniaze, garantujeme doma aj u nás, no nemôžeme začať s novými investíciami, pretože neviem zaručiť ani tu, ani vám, ani doma, či sa nám podarí dokončiť to, čo teraz začíname. . A to by bolo nezodpovedné, takže musíte počkať.

A nakoniec je tu ešte jedna úloha: musíme ubrať plyn, elektrina je pre Maďarsko oveľa menšia záťaž, pretože máme jadrovú elektráreň a máme aj slnečnú energiu. Ak dokážeme odkloniť spotrebu z plynu na niečo iné, povedzme na elektrinu alebo biomasu – tak sa moderne nazýva drevo – potom sa záťaž, ktorá nás utláča, zníži. Pri súčasných plánoch rozpočtu je to udržateľná a realizovateľná úloha.

Ďalším problémom, ktorému tu v oblasti hospodárstva čelíme, je recesia. Toto je elegantný spôsob, ako to povedať, ak chcete naznačiť, že výkonnosť ekonomiky v nasledujúcom roku bude nižšia ako v predchádzajúcom roku. Celú Európu sužuje hrôza z recesie. V Maďarsku je to doplnené aj o to, že keďže máme forint, pri zmene kurzu dolára voči euru, teda posilňovania dolára, to automaticky vedie k oslabeniu forintu. A ak sme v ére, keď dolár voči euru naďalej posilňuje, alebo si aspoň udržiava vysokú úroveň, ktorú dosiahol, a to so sebou automaticky prináša aj oslabovanie forintu. Plus je stále otázka, či bude budúci rok výkon ekonomiky nižší ako tento? A podľa prognózy v prijatom rozpočte to tak nebude, ale budeme rásť. Problém je v tom, že medzičasom všade v Európe, alebo aspoň vo väčšine európskych krajín, je isté, že dôjde k recesii, a to spôsobí politickú destabilizáciu. No, starí Gréci hovorili, že svet má dva stavy: niekedy je svet usporiadaný, tomu sa hovorí kozmos, a niekedy je neusporiadaný, tomu sa hovorí chaos. A sem dnes smeruje európska ekonomika. Dilema, s ktorou sa my Maďari musíme vysporiadať a nájsť na ňu riešenie, znie takto: je globálna recesia, je možná lokálna výnimka? A na ďalšie dva roky sme si dali za cieľ urobiť z Maďarska lokálnu výnimku počas globálnej krízy. Ambiciózny cieľ!

To tiež znamená, že aj keď by sme po voľbách chceli vidieť štyri roky pred sebou, nie je to možné, pretože tieto štyri roky pozostávajú z dvoch rokov dvakrát. Existujú prvé dva roky: od roku 2022 do roku 2024. V roku 2024 sú v Amerike prezidentské voľby a potom si myslím, že príde prvá skutočná príležitosť na mier a potom prídu dva roky medzi rokmi 2024 a 2026. Potrebujete iný plán na prvé dva roky a iný plán na druhý. Je možné urobiť z Maďarska miestnu výnimku? Mohli by sme uspieť, kľúčové slovo znie tak, že o niečo prichádzame. Takže Maďarsko si bude môcť udržať svoj úspech v ekonomickom zmysle, ak zostaneme mimo vojny, ak zostaneme mimo migráciu, ak sa budeme vyhýbať rodovým nezmyslom, ak zostaneme mimo globálnej dane - kvôli nedostatku času , nebudem o tom teraz zdĺhavo hovoriť, ale chcú to vnútiť aj nám – a my sa musíme držať bokom od všeobecnej recesie v Európe.

Dobrou správou je, že sa to podarilo v roku 2010. Dobrou správou je, že sa to podarilo aj v roku 2020, počas epidémie COVID. Z každej krízy sme vyšli silnejší, ako keď sme do nej išli. V roku 2020 sme ich predbehli v zákrute, predbehli sme ekonomickú výkonnosť Grécka a Portugalska na obyvateľa počas krízy. Problém je v tom, že kým v zákrute predbiehame, dostali sme peknú fujavicu a teraz musíme nejako udržať naše vozidlo na trati.

Myslím si, že je dôležité, aby sme mohli uzavrieť nové dohody so všetkými dôležitými hráčmi, aby sme boli v súlade s novou situáciou úspešní, najmä nielen politicky, ale aj ekonomicky. Musí sa uzavrieť nová dohoda s Európskou úniou. Tieto finančné rokovania prebiehajú, dohodneme sa. Teraz, držiac sa za ruky, kráčame spolu k stene, zastavíme sa, otočíme sa k sebe, objímeme sa, dohodneme sa. S Rusmi treba uzavrieť novú dohodu. Maďarsko musí uzavrieť novú dohodu s Rusmi, Maďarsko musí uzavrieť novú dohodu s Číňanmi a potom treba uzavrieť novú dohodu aj so Spojenými štátmi, s republikánmi to môže byť jednoduchšie ako so súčasnými demokratmi. A ak sa nám to podarí vyriešiť, vieme sa s každým dohodnúť tak, ako si to vyžadujú naše národné záujmy, potom sa môžeme v roku 2024 vrátiť na starú cestu rastu a rozvoja.

Nakoniec musím povedať, že keď tu žonglujeme s rokmi, nemali by sme zabúdať, že v skutočnosti pracujeme na roku 2030. Hovoril som o mnohých veciach a teraz mi maďarská vláda väčšinou pripomína čínskych umelcov, ktorí točia dvadsať platní naraz a žiadna z nich nesmie spadnúť. To je zhruba úloha, ktorú musíme vyriešiť, no nesmieme zabúdať na fakt, že popri roztočení tanierov je najdôležitejším horizontom a časovým rámcom nášho uvažovania okolo roku 2030. Podľa našej analýzy sa dovtedy problémy západného sveta budú hromadiť a množiť ako sila napätia. V Spojených štátoch bude veľmi vážna kríza. Ak som už tohto francúzskeho autora odporúčal, každému odporúčam knihu amerického analytika Friedmana, vyšla aj v maďarčine: má názov „Búrka pred pokojom“ a zhruba rozvrhuje rôzne výzvy, ktoré musia USA a ktoré dosiahnu svoj vrchol okolo roku 2030. Ale nejako sa v tomto časovom horizonte objavia aj všetky problémy eurozóny, ktorých podstatou je, že vývojové trajektórie Juhu a Severu sa od seba líšia, Juh je zadlžený, Sever to musí financovať , ale to spôsobuje napätie, že ak sa južania nezreformujú severným spôsobom, chvíľu to nebude udržateľné. Neprejavujú však veľkú ochotu náhle zmeniť svoju kultúru, a preto je štátny dlh južných krajín na výške 120-150-180 percent. A potom, okolo roku 2030, budú v rámci únie nové politické rovnováhy síl, pretože Stredoeurópania, s ktorými sa zaobchádza tak, ako sa s nimi zaobchádza – to nemusím vysvetľovať – budú v tom čase čistými prispievateľmi. Príde teda chvíľa, keď Maďarsko vďaka rýchlejšiemu, v porovnaní s nimi, rozvoju nebude dostávať peniaze z únie ako celku, ale bude ich splácať. Platíte viac, ako dostávate. Česi sú k tomu už veľmi blízko. Ak sa Poliaci vyvinú tak, ako vidíme, čoskoro tam budú okolo roku 2030 a my tam budeme niekde v tom čase. To znamená, že existujú nové mocenské vzťahy: kto platí, objednáva hudbu. Tým sa zmení aj náš vzťah, vytvorí sa nám nová situácia v rámci Európskej únie. Inými slovami, moji drahí priatelia, približne v tomto čase, okolo roku 2030, by sme mali byť v top forme. Potom budete potrebovať silu. Je to tiež diplomatická, ekonomická, vojenská a intelektuálna sila.

A nakoniec, berúc na radu Zsolta, teraz vymenujem len tie faktory, ktoré pomáhajú Maďarsku urobiť z nás lokálnu výnimku počas globálnej recesie.

Prvým je, že stále máme ochranu hraníc.

Druhým je, že naša spoločnosť je rodinne založená, čo je podmienka, ktorá zaručuje vážnu energiu a motiváciu.

Práve teraz robíme náš veľký vojenský priemyselný rozvoj a rozvoj armády.

Diverzifikujeme naše zdroje energie. Zátvorka: to, čo únia nechce, nie je diverzifikácia. Diverzifikácia znamená, že nie ste zraniteľní, pretože energiu môžete získať z rôznych miest. To, čo robia, je sankcia, ktorá vám má zabrániť, aby ste to odniekiaľ dostali. To je úplne iný príbeh. Nechceme, aby sme nemohli nakupovať z Ruska, chceme zabrániť tomu, aby sa dalo nakupovať iba odtiaľ.

Našou piatou šancou je využiť technologické zmeny. Ak sme dostatočne rýchli, vždy môžeme vyhrať v technologických posunoch. Tu je príklad elektromobilov. V Maďarsku robíme obrovské investície do batérií a v priebehu niekoľkých sekúnd budeme tretím najväčším svetovým výrobcom batérií, nie v percentách, ale v absolútnom vyjadrení, a piatym najväčším exportérom na svete. Takže sú tu medzery, do ktorých môžeme vstúpiť.

Prílev zahraničného kapitálu: toto je naša šiesta veľká šanca. Kapitál prichádza z východu aj zo západu. V roku 2019 alebo možno 2020 už najviac investícií priniesla Južná Kórea, nasledujúci rok Čína a tento rok opäť Kórea, pričom pokračujú aj nemecké investície. Včera bola ohlásená výstavba novej továrne Mercedes, investícia vo výške jednej miliardy eur. Sme tranzitnou krajinou a chceme zostať tranzitnou ekonomikou, kde musím poznamenať, že ak sa svet zablokuje a opäť rozdelí na východ a západ, tak nebudeme miestom stretnutia, tranzitnou krajinou, nie miesto stretnutia, brána, kontakt, čo všetko spája výhody Východu aj Západu, ale ak dôjde k blokáde, tak budeme okrajom niečoho, jeho perifériou. A potom nebudeme mať prosperujúce Maďarsko, ale zaprášenú, predsunutú posádku Jenő Rejtő z Maďarska. Preto sa musíme postaviť proti akémukoľvek blokovaniu. Len tak bude mať tranzitná krajina a tranzitná ekonomika prospech.

Našou ďalšou, ôsmou možnosťou je politická stabilita, keďže máme dve tretiny, dvojtretinová vláda sa nedá zvrhnúť, nemáme koaličné spory, lebo nemáme koalíciu. V skutočnosti ste tomu v uplynulom období venovali menšiu pozornosť, no generačnú výmenu sme zorganizovali aj na národnej strane. Teraz dajme do zátvoriek fakt, že moji súčasníci na Západe začínajú svoju politickú kariéru v tomto období. V Maďarsku je to iné, chystám sa odísť do zahraničia. A je potrebné zabezpečiť, aby nastupujúca generácia mala rovnako národne a emocionálne angažované vedenie, aké sme dali Maďarsku, preto sme v tichosti vykonali generačnú výmenu, ktorej symbolom je to, že oproti alebo vedľa premiéra ako napr. ja, ktorý bude mať čoskoro 60 rokov, 44 ročná matka troch detí je prezidentkou našej republiky. A ak sa pozrú na vládu, vidia tam ministrov po štyridsiatke, niekedy aj po štyridsiatke, ktorí dokážu zabezpečiť vedenie Maďarska na dvadsať až tridsať rokov. Samozrejme, výmena generácií nie je nikdy jednoduchá, pretože nezáleží na tom, či vás noví vykopnú z postroja alebo potiahnu vagón. Tých, čo vykopnú z postroja, tých, čo ťahajú káru, treba povýšiť v cirkusovom predstavení a zaradiť ich do politického rozhodovania.

Deviaty bod úspešnej lokálnej stratégie výnimiek, ktorá dáva šancu: intelektuálne základy. Pretože Maďarsko má stále svoje národné myslenie, svet národného cítenia, svoju kultúru, svoj jazyk vhodný na opísanie kompletného maďarského sveta.

A nakoniec desiata vec, ktorá vám dáva šancu uspieť, tomu hovorím ambície. Maďarsko má ambície. Maďarsko má komunitné a dokonca národné ambície. Má národné a dokonca aj európske ambície. Preto musíme v ďalšom ťažkom období zostať spolu, aby sme si zachovali národné ambície. Vlasť musí zostať spolu a Sedmohradsko a ostatné oblasti Karpatskej kotliny obývané Maďarmi musia zostať spolu. A táto ambícia, moji drahí priatelia, je to, čo nás poháňa, toto nás poháňa, toto je naše palivo. Úvaha o tom, že sme svetu vždy viac dávali, ako sme dostávali, že nám vždy viac vzali, ako nám dali, že máme nevyrovnané účty, že sme lepší, usilovnejší a talentovanejší, než kde sme teraz, a spôsob, akým žijeme, a skutočnosť, že svet nám dlhuje a my tento dlh chceme a zaplatíme. Toto je naša najsilnejšia ambícia.

Ďakujem za počúvanie. Poďte, Maďarsko, poďte, Maďari!

---

Tábor svätých
https://cs.wikipedia.org/wiki/Tábor_svatých

---

"Transzilvániát tudunk kimondani, de magyarul azt is Erdélynek hívják."
Transzilvániát / Erdély
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sedmohradsko

---

Verím, že ste si všimli na stránke, kde je uverejnený prejav:

Čo nám to pripomína?
https://sk.wikipedia.org/wiki/Znak_Uhorska

Po páde Maďarskej republiky rád vznikla Maďarská republika, ktorá existovala iba krátkodobo (od 8. augusta 1919 do 29. februára 1920) a používala štátny znak obklopený dvomi ratolesťami, ktorý následne oficiálne používalo aj Maďarské kráľovstvo od 29. februára 1920 až do 27. januára 1945. Podobná úprava znaku je dnes na maďarskej vojnovej vlajke.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Štátny_znak_Maďarska#/media/Súbor:Coat_of_arms_of_Hungary_(1915-1918,_1919-1946;_oak_and_olive_branches).svg

---

P.S. Szeklerland
" Začnu z velké dálky, než dorazím sem do Szeklerlandu."
Myslím si, že to nie je len obrazné pomenovanie, nejaký frazeologizmus.

Tusnádfürdő sa nachádza v údolí pod Sólyom-kő - pod Sokolím kameňom
https://hu.wikipedia.org/wiki/Sólyom-kő

şoim - rum. sokol

Székelyföld - Ținutul Secuiesc, Szeklerland