Zopár predpokladov:
1. Ak niekedy existoval nejaký počiatok, tak môžeme predpokladať, že existoval iba Boh, a okrem neho neexistovalo nič.
2. Potom Boh začal tvoriť, a všetko čo existuje, stvoril Boh, alebo bytosti stvorené Bohom.
3. Ako tvorca všetkého, dokonca tých najzložitejších a nejjemnejších prírodných zákonov, môžeme predpokladať, že dokonale pozná svoj výtvor, takže v rozsahu svojho tvorenia je vševedúci. Veď aj spisovateľ je vševedúca bytosť vo vzťahu k svetu a bytostiam, ktoré vo svojich knihách tvorí. Nech by sa knižná postava spýtala na čokoľvek, tak spisovateľ pozná o svojom stvorenom svete a všetkých jeho bytostiach všetko.
4. Hovorí sa, že ústa hovoria z plnosti srdca. A podobne aj tvorca tvorí iba z plnosti svojej mysle a intelektu. Tvorí iba to, čo sa nachádza v hlbinách jeho mysle, pamäte. Rozhodne sa nedá vytvoriť niečo, čo nie je v okruhu mojich pojmov, niečo čoho obraz som nikdy nevidel a nemám pre to ani termín.
5. To je dôvod, prečo Boh musel a musí poznať aj zlo, inak by sa nemohlo v Ním stvorenom svete objaviť.
6. Ale poznanie zla ešte nerobí žiadnu bytosť zlou. Bytosť robí zlou myseľ, ktorá necháva zlo v sebe rásť, ktorá je ku zlu tolerantná. Ježiš bol asi jeden z najlepších ľudí, akí sa kedy narodili. A rozhodne poznal zlo. Zlo existovalo v jeho pamäti. Lenže jeho postoj ku zlu bol vyhranený a preto ho zlo nijako nikdy nepoškvrnilo. Aj všetci svätí ľudia, ktorí sa narodili na Zemi poznali zlo, no poznanie zla ich nerobilo zlými.
7. Podobne aj Boh pozná zlo, ale to ho nerobí zlým. Ak by zlo nepoznal, tak nikdy by sa v jeho stvorenom vesmíre neobjavilo. Otázka je len v tom, prečo necháva poznávať ľudí dobro a zlo? Ak bytosť dočasne zažíva bolesť zla na vlastnej koži, tak práve tá dočasnosť tohto zážitku umožňuje človeku odpustiť tento zážitok (ak by náhodou inkarnácia nebola dobrovoľná). Bolo by to ako prežiť nepríjemný sen, ktorý sa po zobudení rozplynie, lebo človek si uvedomí, že to bol iba sen, a táto realita je krajšia a trvá oveľa dlhšie. A ak sú inkarnácie dobrovoľné a duša vie do čoho ide, potom nie je čo riešiť. Je to jej rozhodnutie.
8. Vševedúci Boh skrátka musí poznať nielen dobro, ale aj zlo, a to, čo myseľ pozná, to je aj súčasťou mysle. Preto nemožno zlo od Boha oddeľovať, lebo v takom prípade by zlo nemohol poznať, a nebol by ani vševediacim. A nebol by ani jediným stvoriteľom všetkého. Lebo Tvoriť (aj ako potenciál, zárodok) môže len to, čo sa nachádza v JEHO mysli. A ak by zlo nepoznal, potom by musel existovať ešte jeden Boh, ktorý by poznal a tvoril zlo.
9. V tomto je človek na obraz Boha. Má dosiahnuť stav, keď bude zlo poznať, ale nijako ho toto zlo nebude poškvrňovať, lebo jeho myseľ bude oddaná dobru.