Myslím, že treba oddeliť dlhodobé a krátkodobé "ciele". To, čo sa tu začalo rozoberať, sú len krátkodobým praktickým riešením možného vývoja nedostatku prostriedkov na prežitie, ovšem možnosť ovplyvnenia procesov to nerieši. Treba si uvedomiť, že realita sa tvorí zvnútra von. Je možné, že vôbec nebude treba prežiť túto núdznu realitu. Ako mantru dokola opakujeme - čo keď.... Dokážete si vôbec predstaviť nejakú pozitívnu verziu procesov? Pracujeme na tom?
Prvá vec - to je naša nádej, že si poradíme
Druhá vec - je hypotetická - možné východisko - že aspoň bude nutné zmeniť neefektívne dá sa povedať záťaže, za pokrok a nové technológie -to je naša nádej, že si poradíme
Tretia vec - prispôsobíme sa, viem si predstaviť centrálne riadené postupy, v prvom rade koniec kradnutia národného bohatstva a čiastočná náprava škôd a konfiškácie od vykonávateľov, dá sa povedať znárodnenie - to je naša nádej, že si poradíme
Štvrtá vec - šťastný koniec kapitalizmu, budovanie a opäť znárodnenie strategických podnikov a zdrojov a hlavne využívanie našich predností a výhod, vzdelávanie, odstránenie politických štruktúr, výber kádrov na základe schopností, zamedzenie politického parazitovania, odstránenie zbytočnej legislatívy - veď takmer každý vie, čo je zbytočné - právne, vecne, logicky, v jeho pracovnom procese - to je naša nádej, že si poradíme
Piata vec - dokázať využiť príležitosť a pravý okamih proti zotrvačnosti a bráneniu pozícií - to je naša nádej, že si poradíme :-)