Vieme, že najlepšie podmienky na všestranný rozvoj detskej duše/psychiky i poznania sú v úplných rodinách. Skomolený výrok "žena patrí do kuchyne" má len prekryť jeho pôvodný tvar: "žena patrí k dieťaťu". A to na nevyhnutný čas.
Pozrime sa teda na človeka z úrovne Platónovho "dvojnohého neopereného tvora" - biologického druhu. Samica sa v posledných štádiách tehotenstva pohybuje len veľmi ťažko a po narodení potomka, ktorého nestačí len olízať, aby o hodinu-dve už cupital po vlastných, je k nemu viazaná celodennou starostlivosťou. Tu ľudská matka potrebuje neustálu ochranu, zabezpečenie požívatín i obydlia. A to všetko zabezpečuje samec. Takže na úrovni bioogického druhu vidíme, že rodina (otec-matka-dieťa) je nevyhnutnou podmienkou prežitia nášho druhu. A teda i základnou sociálnou jednotkou/normou.
Tým je tiež podmienené rozdelenie rodových rol/poslania muža a ženy tvoriacich spolu jeden celok.