@Lena, ak máš pocit menejcennosti, nedocenenosti alebo neviem čoho ešte, musíš na tom pracovať v prvom rade ty sama. Ženy už dávno nie sú utláčané, skôr naopak. Je to podobné, ako keď homosexuáli stále kričia, že sú diskriminovaní, aj keď tomu tak nie je, dnes sú pretláčaní, ale majú nespracované záležitosti, často podvedomé, kvôli ktorým sa stále cítia že sú niečo menej a potrebujú preto o to viac kričať a robiť zo seba obete. Nech zo seba nikto nerobí obeť. Čo prehlásim, to aj som. Feministky sú väčšinou obyčajné chudery, ktoré si svoje komplexy riešia bojom s mužmi, ktorým dávajú za vinu kompletne všetko. Ak má človek, žena či muž, poriadok v hlave, nevidí problém tam, kde nie je. Ženy si vážim, ale ufňukané a emocionálne nevyrovnané nemám rád. Takisto nemám rád namyslených sebestredných mužov, ktorí prehnane veľa požadujú, ale len málo dávajú. Ak je muž mužom, tým pravým, priťahuje ženy, tie pravé. Ak je žena ženou, pravou, priťahuje mužov, tých pravých. V prvom rade si treba upratať v hlave. Ako to má vyzerať, všetci podvedome vieme. Treba to dať do slov a utvoriť konkrétne obrazy. Ale nie zvaľovať vinu na druhého a neustále niečo niekomu vyčítať, alebo vyplakávať a cítiť sa ukrivdene.

Živatma si na svojej púti životom vyberá mužské aj ženské telá. Cieľom je nájsť rovnováhu medzi mužským a ženským princípom - jin a jang. V tomto veľká väčšina ľudí, dokonca aj človekov, zaostáva. Preto a objavujú výrazy, my ženy a vy muži, alebo vy ženy a my muži... Nehnevajte sa, ale to je detinské. Sme tu len my, človekovia, ktorí sa delíme na mužov a ženy (ako to majú ľudia ma nezaujíma). Sme v tom spoločne. Buďme k sebe dobrí, ohľaduplní, úprimní, nerobme si to, čo by sme nechceli aby sa robilo nám a bude to fungovať. Podľa mňa hľadáte problém tam, kde nie je a vychádza to často z vnútra, z nespracovaných problémov, krívd, a podobne. Pracujte na sebe a nehľadajte príčinu tam, kde nie je. Do tohto stavu nás niekto doviedol, nie je to vina ani žien ani mužov. Pamätajte na to.