@Neo povedal/-a:

@jardob povedal/-a:
Aké javy konkrétne si mal na mysli ty, že by sa mohli diať bez času?

Vychadza to z mojho zaujmu a studia vsetkych moznych kvantovych teorii, ktore sa za poslednych 100 rokov objavili. Je toho strasne vela, ale treba si pozriet Heisenbergov princip neurcitosti (nedokazeme zmerat polohu a hybnost castice sucasne). Napr. elektrony podla tohoto principu by mohli byt na mnohych miestach sucasne.

Dalej celkovy moment hybnosti kvantovych objektov (v porovnani s klasickymi) ma akusi zlozku navyse. Ide o vnutorny moment hybnosti, ktory nazyvame spin castice. Jeho hodnota zavisi od typu castice. Vdaka tomu vlastnia kvantove objekty akysi vnutorny rozmer, ktory sa odzrkadluje aj v popise stavu. Okrem priestorovych vlastnosti musime specifikovat aj stav spinu danej castice. Spin sam o sebe nema
ziadnu polohu alebo hybnost. Ide o cisto kvantovu charakteristiku objektu, ktora nema ziadnu klasicku obdobu. Spin si mozeme predstavit, ako nejake otacanie sa castice okolo svojej osi, ale ide iba o analogiu a nic take sa v skutocnosti nedeje. Napr. su dva elektrony, ktore ostavaju v koherencii, vo vlnovej synchronizacii, aj ked ich delia velke vzdialenosti. Ak pride k zmene u jedneho z nich, zmeni sa aj druhy elektron. A to okamzite. Tento jav sa nazyva kvantova previazanost. V koherentnom pare je celkovy spin nulovy, takze ak smeruje spin jedneho takehoto elektronoveho paru nahor, automaticky vieme, ze u druheho smeruje dole. Problem je ten, ze spin castice, pokial ju nemeriame, nesmeruje dole, alebo hore, ale nachadza sa v neurcitom stave, v ktorom ma obidva smery sucasne. Akonahle prevedieme pozorovanie, vlnova funkcia sa zruti a zanecha casticu v urcitom stave.

Meranie kvantoveho systemu nevyhnutne meni jeho stav. Inymi slovami: akykolvek zisk informacie o kvantovom systeme je podmieneny zmenou stavu tohoto systemu a tato zmena je okamzita.

Hranica medzi kvantovym a klasickym svetom. Preco aj na urovni makrosveta, ktory sme schopni priamo vnimat, nepozorujeme kvantove efekty? Akym sposobom a preco sa objekty prestavaju
spravat podla kvantovych zakonov? Kde je hranica medzi kvantovym a klasickym svetom? Ja osobne si myslim (a nielen ja), ze tou hranicou je cas. Tzn., ze v klasickom svete je cas potrebny. Bez neho by to nefungovalo, ale v kvantovom svete nie je, preto sa tam vsetko deje okamzite. Vsetko je to tazko predstavitelne, pretoze my zijeme v klasickom svete.

O týchto javoch som počul. Čo sa týka tej neurčitosti, tá častica sa môže nachádzať na rôznych miestach, ale v určitých hraniciach jej možného výskytu. Napr. môžeš si nakresliť atom so štatistickou 3D mapou možného výskytu elektrónu vodíka v danej chvíli.
Ja v tom vidím práve rozhranie medzi mechanistickým svetom a svetom náhody. Svet miery, je rozmeraný svet, kde sa dá všetko presne vypočítať, predvídať, atď. Ale svet náhody, štatistický svet (kvantový svet) je plne v réžii Boha, kde On je pánom náhody. A pritom ovláda "náhodu" tak, že skupinové javy vždy tvoria tvar gaussovej krivky. Ak na jednom mieste dovolí uskutočniť sa málopravdepodobný dej, inde to kompenzuje, aby sa zákon Gaussa zachoval.

Ten "nulový čas" v kvantovom svete je vlastne pomôckou k tomu, aby určité deje neboli obmedzené rýchlosťou šírenia reakcie (ako je to u častíc a ich obmedzenej rýchlosti pohybu). T.j. Boh musí svoju náhodu šíriť okamžite bez ohľadu na priestor, a pritom sa musia zachovať zákony normálneho štatistického rozdelenia (tiež bez ohľadu na veľkosť priestorov vesmíru).

Z geometrického hľadiska "bod" nemá žiadne rozmery. Je to bezrozmerný útvar (0-D). Čo ak je Boh takýmto bezrozmerným bodom, a všetky ostatné rozmery sú umelo vytvorené v ňom (sám ich tvorí). V útvare, ktorý nemá priestor, by nemal existovať ani čas. Okolo tohto bodu tiež nie je žiadny priestor ani čas. Iba v tomto bode je umelo Stvorený mysľou. T.j. ide o ilúziu časopriestoru. Preto by platilo, že Boh je vo všetkom a všade. A vzdialenosť medzi Bohom a akýmkoľvek bodom Vesmíru je nula metrov a reakčný čas je 0 sekúnd.